Sokrates stretá Ježiša

James L. Hart

Sokrates: Dobré ráno, Ježiš, veľa som počul o tvojom prekrásnom učení. Ja som zas svojím skromným spôsobom filozofom tu v Aténach. Vravia mi, že si veľmi múdry a svedčí o tom množstvo tvojich obdivovateľov v uliciach. Ak mi môžeš venovať pár chvíľ, budem ti vďačný, ak ma osvietiš odpoveďami na niekoľko záhadných problémov, s ktorými zápasím celý život.

Ježiš: Som ako rybár ľudí pri hľadaní svojich nasledovníkov. Prinášam božiu pravdu všetkým ľuďom. Hľadajte a nájdete, proste a dostanete, klopte a bude vám otvorené.

Sokrates: Existuje jedna zásadná otázka, ktorá má v mojej mysli najvyššie postavenie. Pri mojom hľadaní pravdy a zmyslu bola vždy neprekonateľnou prekážkou. Som istý, že s tvojou učenosťou si s ňou ľahko poradíš a pomyslíš si, že som bláznivý starec. Vždy som sa snažil žiť čestne a ušľachtilo, ale teraz sa mi zdá, že som sa v živote len potkýnal a ani som nespoznal, čo bolo čestné a ušľachtilé. Pri mojom obmedzenom poznaní sa mi často zdá, že napriek svojim fanfáram život v skutočnosti neznamená nič. Prosím ťa, povedz mi: Ako má človek žiť? Čo je účelom, cieľom, zmyslom života?

Ježiš: Bohu slúžiť a zbožňovať ho.

Sokrates: Ktorého Boha?

Ježiš: Je len jeden Boh.

Sokrates: Kdeže! Mal by si žiť tu v Aténach! Máme mnohých, a môžeme si vyberať.

Ježiš: Je len jeden pravý Boh.

Sokrates: Samozrejme. A ktorý je ten pravý?

Ježiš: Pravý boh je Pán Boh.

Sokrates: Samozrejme. Ale kto je ten Pán Boh? Alebo: Čo je ten Pán Boh?

Ježiš: Boh je nekonečne múdry, milujúci, súcitiaci, mierumilovný a milosrdný. Je stvoriteľom neba a zeme a všetkého, čo je vo vesmíre.

Sokrates: Všetkých vecí?

Ježiš: Všetkých vecí. Je všemohúci. Je majstrom, kontrolórom a tvorcom všetkých vecí. Je všadeprítomný. Nemôže sa stať nič, čo by nevedel už dopredu.

Sokrates: Stvoril mory, vojny, smrť, utrpenie a zlo?

Ježiš: Nie. Tieto veci a iné zlá pochádzajú z diabla, princa temnôt; alebo zo slabosti človeka a jeho zlej povahy. Boh je len dobrota a niet v ňom zla; z Boha môže vzísť len dobro.

Sokrates: A kto, prepánajána, je ten diabol? Musí to byť boh, keď je schopný púšťať na ľudstvo také kalamity. No práve si povedal, že je len jeden Boh. Povedal si aj to, že všetko, čo existuje, pochádza od Boha. No teraz hovoríš, že len čo je dobré, pochádza od Boha; čo je zlé, pochádza z kohosi, nazývaného diablom. To si zrejme protirečí. Bojím sa, že tvoje náboženstvo je pre moju starú hlavu príliš komplikované. Chcem však byť usilovný a tvrdo sa budem snažiť pochopiť tvoje slová, ak mi pomôžeš. Vysvetli mi, prosím ťa: kto je diabol a ako môžu všetky veci jednak pochádzať od Boha a jednak nemusia pochádzať od Boha.

Ježiš: Diabol je padnutý namyslený anjel. Postavil sa proti Bohu a chce ho vo všetkom pretromfnúť.

Sokrates: A čo je to, prepánajána, anjel?

Ježiš: Anjel je anjel.

Sokrates: Samozrejme, tak sa definuje identita. Sokrates je Sokrates. Ale vieš, mne to nič nehovorí, lebo som v tvojej viere celkom neskúsený. Aj ak je to pravda, ako len niečo môže byť pravdou, netýka sa to ničoho, čo viem pochopiť. Porovnaj to s niečím, v čom sa vyznám.

Ježiš: Anjel je anjel.

Sokrates: Prosím ťa, odpusť mi moju ťažkopádnu nevedomosť. Uznávam, že nie som takou autoritou, ako si ty. Nikdy som nevidel anjela, ba ani som o ňom nepočul. Povedali mi, že si mal veľa čudesných videní, keď si 40 dní putoval o hlade po púšti. Prosím ťa, povedz mi, čomu sa podobajú títo anjeli?

Ježiš: Majú krídla.

Sokrates: To majú aj komáre. Môžeš byť trochu presnejší?

Ježiš: Vyzerajú ako ľudia, ale majú krídla.

Sokrates: A okrem toho? Predpokladám, že môžu lietať.

Ježiš: Áno, na to sú krídla.

Sokrates: Samozrejme, to som mal vedieť. Vravíš, že sa podobajú na ľudí. Čím sa líšia od ľudí?

Ježiš: Sú oveľa lepší, ako ľudia a nikdy nezomrú.

Sokrates: V čom sú lepší ako ľudia?

Ježiš: Sú cnostnejší a mocnejší. Oveľa mocnejší.

Sokrates: Tak sú to nadľudia.

Ježiš: Áno, absolútne!

Sokrates: Takže sú nadľudskí a nesmrteľní. V Aténach by sme také bytosti nazvali bohmi.

Ježiš: Nie! Boh je mocnejší ako anjeli.

Sokrates: Aj Zeus je mocnejší ako iní olympskí bohovia, ale tí sú z definície tiež bohmi. Ako ty definuješ pojem Boha?

Ježiš: Boh je stvoriteľ všetkého. Je všemohúci, vševediaci a najmúdrejší; je prototypom spravodlivosti, dobročinnosti, súcitu, dobrotivosti; a mierumilovnosti.

Sokrates: No tieto vlastnosti nemusia byť konzistentné. Nie je, napríklad, možné, aby niekto bol súčasne spravodlivý, mierumilovný a milosrdný. Ak si nejaká osoba alebo národ zaslúži na základe pravidiel spravodlivosti potrestanie, musíš ho potrestať a ak treba pustiť sa s ním do vojny; tým sa však poruší pravidlo mierumilovnosti a dobrotivosti. Nijaká bytosť nemôže mať všetky tieto vlastnosti, pretože si protirečia. To je ako keby niekto na rohu ulice zabočil naraz aj naľavo aj napravo a ostal pritom neporušený a celý.

Ježiš: Boh robí svoje zázraky tajuplným spôsobom.

Sokrates: Povedal by som, že máte veľa bohov – rovnako, ako my v Aténach; iba že vy ich nevoláte Bohmi.

Ježiš: Nie! Boh je všemohúci.

Sokrates: Takže jediný rozdiel je v stupni moci?

Ježiš: Nie. Boh je lepší a cnostnejší ako iní. Nemôže zhrešiť.

Sokrates: A to je čo, hriech?

Ježiš: To je akt neposlušnosti voči Bohu.

Sokrates: Vidím, že Boh nemôže zhrešiť, lebo nemôže byť neposlušný voči sebe samému. No keďže nemôže zhrešiť, nie je to preňho zásluha, ak je bez hriechov; ani pre skalu nie je zásluhou, ak sa nemôže hýbať. To je vec definície. A čo tak robia, tí anjeli?

Ježiš: Vybavujú božie posolstvá.

Sokrates: Ak je Boh všemohúci, načo potrebuje poslov, aby vybavovali jeho posolstvá?

Ježiš: Páči sa mu tento spôsob.

Sokrates: Sú to jeho otroci?

Ježiš: Nie, slúžia mu dobrovoľne.

Sokrates: Čo sa stane, keď mu neslúžia dobrovoľne?

Ježiš: Boli viacerí anjeli a viedol ich Satan, diabol, čo rebelovali proti Bohu a boli vylúčení z neba do večného zatratenia a potrestania.

Sokrates: Čo je to nebo?

Ježiš: Prekrásne miesto vysoko na oblohe. Ulice sú vydláždené zlatom. Všetko je tam pokojné a pekné. Žije tam Boh a prídu tam všetci, čo veria v Boha, keď umrú. Ľudia tam majú večný život, dostanú krídla, zbožňujú Boha a hrajú na harfách vo večnej blaženosti. Zmyslom a cieľom života každého človeka je ísť do neba, keď umrie.

Sokrates: Toto znie ako reči, ktoré som počul od tých, čo jedli lotosové kvety. Keby toto bolo cieľom života, nemohli by sme sa jednoducho omámiť vínom alebo drogami a stále sa cítiť ako žobráci a opilci na druhom konci mesta?

Ježiš: V biblii stojí, že nemáš nadužívať víno alebo ostré nápoje.

Sokrates: Ak je jediným cieľom ľudského života prísť do neba, prečo sa človek jednoducho sám nezabije a nejde tam?

Ježiš: Nezabiješ.

Sokrates: Ak Boh chcel, aby človek prišiel do neba, prečo ho najprv usadil na zemi? Prečo ho nedal od začiatku do neba? Ťažko mi je veriť, že človek so všetkými svojimi schopnosťami, túžbami a zložitosťami bol stvorený len na to, aby tu sedel, klaňal sa, škrabal sa a modlil sa. Istotne neexistuje ani neexistoval ľudský tyran, ktorý by bol taký márnomyseľný a namyslený, žeby si prial, aby sa mu jeho podriadení od rána do večera len oddane a ponížene klaňali, a to na celú večnosť. Viem pochopiť, prečo začal Satan rebelovať proti takejto statickej, reglementovanej, násilníckej, nudnej spoločnosti. Podľa toho, čo si mi dosiaľ povedal, súdim, že by som sa po boku Satana zúčastnil rebélie. Hoci sa považujem za bežného skromného starca, nevedel by som sa klaňať, škrabať a spievať chválu na bytosť, ktorá mi hrozí trestom a večným zatratením, ak to neurobím.

Ježiš: Pán tvoj Boh, je žiarlivý boh a nikdy nebudeš mať iných bohov pred ním okrem neho.

Sokrates: Prečo sa vzbúril Satan? Vedel, že Boh je taký mocný, ako ho opisujete a vedel, že bude porazený?

Ježiš: Satan sa vzbúril, pretože bol namyslený, a sám chcel vládnuť v nebi. Niečo vedel o veľkej moci Boha; vedel, že je väčšia ako jeho vlastná. Natoľko túžil po vláde, že bol ochotný skúšať šťastie. Sokrates: Potom bol Satan veľmi udatný; pustil sa do protivníka, ktorého nemohol poraziť.

Ježiš: Zhrešil, pretože bol neposlušný voči božej vôli.

Sokrates: Vidí sa mi, že jediný rozdiel medzi Bohom a Satanom je stupeň moci.

Ježiš: Boh je dokonalý. Je všemohúci, vševediaci a bez hriechu.

Sokrates: Samozrejme; už z definície je bez hriechu, pretože nemôže neuposlúchnuť sám seba. Jediný skutočný rozdiel medzi obidvomi je len stupeň ich moci. Satan sa preto nemýli ani nehreší, keď sa búri proti Bohu. Chyba je len, že svoju vzburu prehrá. Keby bol vyhral, bol by hriešnikom Boh: Boh by bol býval neposlušný voči Satanovi, ktorý bol lepší ako Boh a iní anjeli, pretože nemohol hrešiť proti sebe samému, t. j. byť neposlušným voči sebe samému a tak by bol dokázal, že je všemohúci. Keby bol vyhral Satan, bol by sa stal Bohom podľa tvojej definície, lebo by bol všemohúci a bez hriechu. Kto vie, či to nebolo takto? Podľa tvojho opisu Boha začínam mať podozrenie, že to bolo tak.

Ježiš: Boh je viac ako len moc a chýbanie hriechu: je nekonečná spravodlivosť, zľutovanie, mier a súcit a k tomu odpustenie. Satan je hriešny, egoistický, deštruktívny a zlý.

Sokrates: Čo sa stalo so Satanom, keď bol vyhodený z neba?

Ježiš: Boh ho vrhol do pekla, kde bude zatratený a bude trpieť po celú večnosť.

Sokrates: Čo je peklo a prečo tam Satan ostáva, ak je to také bolestivé a nepekné miesto?

Ježiš: Boh ho zatvoril do pekla a nemá dovolené opustiť ho. Boh stvoril peklo ako miesto na potrestanie Satana a všetkých ľudí, ktorí v neho neveria. Je to večný oheň, mučenie, agónia a utrpenie: všetci hriešni ľudia, ktorí neprosia Boha o odpustenie a nemajú vieru v neho, pôjdu tam na celú večnosť a diabol ich bude mučiť.

Sokrates: Ak je Boh spravodlivý alebo milosrdný, ako môže niečo takéto urobiť nepriateľovi, s ktorým bojoval? Prečo mu jednoducho neodpustí, ako to robia ľudia s porazenými národmi, keď nad nimi zvíťazili? Zdá sa, že ľudstvo je pri víťazstve milosrdnejšie ako Boh; porazených netrestá takými strašnými mukami ani na celý život, nie to na celú večnosť. Prečo Boh neuplatnil voči Satanovi vlastnosti, ktoré mu pripisujete: spravodlivosť, milosrdenstvo, súcit a odpustenie? Je jasné, že bitkárska božia povaha je v zrejmom kontraste s tvojou definíciou pojmu Boha ako niekto mierumilovný, milosrdný a odpúšťajúci.

Ježiš: Boh pôsobí tajuplnými cestami a robí zázraky.

Sokrates: Ak je Satan zatvorený v pekle, ako môže na ľudstvo púšťať mory a trápenia? Ako to môže Boh dovoliť, ak je všemohúci a milosrdný? Ak je všemohúci, prečo dovoľuje Satanovi prežiť to všetko? Prečo ho nezničí? Hoci – v tejto chvíli si začínam myslieť, či by opačný kurz nebol lepší.

Ježiš: Boh dovoľuje Satanovi púšťať na ľudstvo mory a trápenia ako trest za hriech v rajskej záhrade.

Sokrates: A čo je rajská záhrada?

Ježiš: Keď Boh stvoril prvého muža a ženu, Adama a Evu, nechal ich žiť v rajskej záhrade. Keď boli stvorení, boli čistí a bez hriechu. Takými ich Boh stvoril. Rajská záhrada bol nádherný raj, ktorý dával Adamovi a Eve všetko, čo potrebovali. Nemuseli pracovať – len oberali plody z konárov bohato obrodených stromov. Boli nevinní a neporušení ako deti a nič nevedeli o telesnej láske. Jeden mal druhého za priateľa. Modlili sa a zbožňovali Boha, ktorý ich každú chvíľu navštívil.

Sokrates: Prečo vlastne stvoril Boh ľudstvo?

Ježiš: Cítil sa osamelý.

Sokrates: Prečo si nestvoril ďalších anjelov, ktorí by mu boli rovnejší ako táto oveľa nižšia forma života, človek? Nie je možné, že si prial ponížených otrokov, na ktorých sa bude dívať zvrchu a ktorí sa ho budú báť, budú ho uctievať a zbožňovať?

Ježiš: Keďže je naším stvoriteľom, dlžíme mu naše zbožňovanie, úctu a poslušnosť.

Sokrates: Má dieťa zločinca povinnosť poslúchať svojho otca, alebo má právo a povinnosť samo rozhodnúť, čo je dobré a čo zlé? Aký hriech, aký skutok neposlušnosti sa udial v rajskej záhrade?

Ježiš: Do stredu rajskej záhrady zasadil Boh strom poznania. Adamovi a Eve povedal, aby nejedli plody tohto stromu. No Satan prišiel do záhrady, preoblečený za hada a povedal Eve, že získa veľké poznanie, ak bude jesť tieto plody. Vravel, že Boh im preto bránil jesť tieto plody, lebo sa bál, že budú ako on, ak ich budú jesť. Eva prehovorila aj Adama, aby tieto plody jedol. Keď z nich jedli, pochopili, čo je sexuálna láska. Spáchali dedičný hriech.

Sokrates: Je poznanie zlo, ktoré chce Boh držať ďaleko od nás? Prečo nechce, aby sme získali poznanie? Chce z nás mať úslužných otrokov, plaziacich sa mu pod nohami? Vidí sa mi, že sa Satanovi za jeho pomoc musíme poďakovať a zbožňovať ho. Vyzerá podobný titanovi Prometeovi, ktorý neuposlúchol príkaz bohov a priniesol ľuďom poznanie ohňa. Za túto službu človeku bol Prometeus potrestaný podobne ako Satan večnými útrapami a mukami. Isté je, že ľudský život by bol oveľa menej hodný bez lásky, ohňa a poznania.

Ježiš: Ale Satan Eve klamal, pretože sme sa zjedením tých plodov nestali veľkými ako Boh. Klamal nás len preto, aby zničil božie dielo.

Sokrates: Ak je Boh všemohúci, prečo dovolil Satanovi, aby vstúpil do raja a pokúšal Evu? Ak nechcel, aby títo dvaja jedli tieto plody, prečo dopredu nasadil do záhrady tento strom? Ak nechcel, aby sa ľudia sexuálne milovali, prečo ich vyzbrojil orgánmi na túto lásku? Ak nechcel, aby človek spáchal dedičný hriech, prečo mu vštepil túžbu po poznaní, pokuse, dobrodružstve a telesnej láske?

Ježiš: Boh dal do záhrady ten strom a dovolil Satanovi prísť sem, pretože chcel človeka skúšať.

Sokrates: Povedal si, že Boh je vševediaci; že vie, čo sa stane ešte prv, ako sa to stane. Vedel teda, ako sa človek zachová v každej situácii.

Ježiš: Boh dal človekovi slobodnú vôľu. Človeku bolo rovnako možné byť cnostným a poslúchnuť Boha, ako zhrešiť a neposlúchnuť boží príkaz.

Sokrates: Vedel Boh, že človek zhreší?

Ježiš: Vedel, že človek zhreší, ale nechal mu slobodnú vôľu, aby sa sám rozhodol.

Sokrates: Mohol Boh stvoriť človeka tak, žeby tento nemohol zhrešiť? Žeby nezhrešil v tejto osobitnej situácii?

Ježiš: Áno. Pretože Boh je všemohúci, mohol to urobiť, ale nechcel, aby ľudia boli len bábky; chcel, aby ľudia mali slobodnú vôľu.

Sokrates: Mohol Boh stvoriť človeka s dvomi hlavami a tromi nohami alebo inakšie, keby bol chcel?

Ježiš: Boh mohol stvoriť človeka, ako chcel.

Sokrates: Stvoril Boh človeka tak, ako to mal v úmysle? Chcel, aby človek mal jednu hlavu, dve nohy a aby vyzeral presne tak, ako dnes vyzerá?

Ježiš: Samozrejme. Boh je dokonalý a všemohúci; nemohol urobiť chybu.

Sokrates: Takže Boh neurobil chybu, ale stvoril človeka presne tak, ako mal v úmysle.

Ježiš: Áno.

Sokrates: Takže ty a ja sme boli stvorení presne tak, ako nás Boh zamýšľal mať? A Adam a Eva boli stvorení presne tak, ako ich Boh zamýšľal mať?

Ježiš: Áno. Bolo to tak, ako som povedal.

Sokrates: Všetko, čo je časťou človeka, pochádza od Boha?

Ježiš: Áno. Boh je majster, kontrolór a stvoriteľ všetkého.

Sokrates: Stvoril diabol alebo nejaká iná sila nejakú časť človeka?

Ježiš: Nie. Boh sám je stvoriteľ všetkého.

Sokrates: Ak teda Boh stvoril ľudské oči, nohy a myslenie, stvoril aj ľudské túžby; všetky jeho túžby, teda aj túžbu po poznaní a po sexe. Prečo zhrešil človek?

Ježiš: Pre svoju slabosť a zlú povahu.

Sokrates: Je povaha časťou človeka tak ako jeho ruky a nohy?

Ježiš: Áno. Povaha človeka je jeho časťou.

Sokrates: Kto stvoril človeka?

Ježiš: Boh.

Sokrates: Kto stvoril ľudské ruky a nohy?

Ježiš: Boh.

Sokrates: Kto dal človeku dve ruky a dve nohy a stvoril ho práve takého, ako je dnes, a práve takého, ako bol za čias Adama a Evy?

Ježiš: Boh.

Sokrates: Kto stvoril ľudskú povahu?

Ježiš: Boh.

Sokrates: Kto dal človeku jeho zlú povahu a slabosť? Boh, pretože všetko, čo je časťou človeka, pochádza od Boha a len od Boha.

Ježiš: Boh dal človeku slobodnú vôľu.

Sokrates: Kto vymyslel pre človeka dve ruky? Bol to diabol?

Ježiš: Nie. Boh vymyslel pre človeka dve ruky.

Sokrates: Kto vymyslel pre človeka slabosť a zlú povahu? Bol to diabol? Nie. Boh vymyslel pre človeka jeho slabosť a zlú povahu. Ak je ľudstvo omylné, zlé alebo slabé, je to preto, lebo Boh to tak zariadil. Dovoľ mi, aby som ti povedal ďalšie podobenstvo. Videl si už, ako vtáky zabíjajú v mori ryby? Kto vložil do tohto vtáka schopnosť chytať a zabíjať lietajúce ryby? Koho tu odsudzovať, keď sám sudca je postavený pred súd?

Ježiš: Človek má slobodnú vôľu. Boh ho nenúti hrešiť. Len mu dal možnosť byť cnostný alebo hriešny. Človek by nemal pre Boha nijakú cenu, keby ho bol stvoril ako bábku, ktorá nemôže robiť nič iné ako dobro. Boh chcel dať človeku možnosť byť dobrý alebo zlý podľa vlastného rozhodnutia.

Sokrates: To je absurdné, ak Boh trestá človeka, ktorého práve stvoril. To je ako keby bol Homér napísal ódu na prasa a potom strany prečiarkol, vytrhal alebo vydal napospas večnému nestráviteľnému ohňu, pretože sa mu nepáčili vlastnosti toho zvieraťa. Alebo ako keby sochársky majster urobil dokonalú sochu prasaťa a potom ju navždy zavrhol, lebo sa mu nepáčili rysy tohto zvieraťa.

Ježiš: Boh nestvoril človeka so zlou prirodzenosťou, ktorá predurčovala, že musí zhrešiť.

Sokrates: Tak potom kto to urobil?

Ježiš: Boh stvoril človeka tak, že bol nevinný a prirodzene dobrý. Boh ho postavil do rajskej záhrady. Dal mu slobodnú vôľu a dovolil Satanovi vojsť do rajskej záhrady a skúšať ľudstvo. Boh neurčil dopredu, že človek zhreší.

Sokrates: Ale Boh stvoril všetko, čo vchádza do tejto kombinácie, situácie či prostredia. Keď stvoril jednotlivé prvky alebo súčasti danej situácie, vedel vždy presne, ako budú jedny reagovať s druhými v každej situácii; pretože je vševediaci. Pre každý prvok presne určil, aký má byť, pretože bol všemohúci a nemohol sa pomýliť. To je ako keby nejaký vedec alebo lekár kombinoval do lieku viaceré ingrediencie, ktoré sú síce osebe neškodné, ale v kombinácii sa stanú smrteľnými jedmi; a po ich podaní pacientovi by odmietol zodpovednosť za jeho smrť. Takýmto spôsobom kombinoval Boh rozličné veci: nevinného muža, strom poznania, prekrásnu záhradu a k tomu anjela.

Ježiš: Všetci zhrešili a odpadli od slávy božej.

Sokrates: Vidí sa mi, že Pán Boh stvoril človeka len nato, aby ho videl trpieť. Činnosť Satana, rajská záhrada a slobodná vôľa sú len fasády. Boh chcel mať výhovorku, aby mohol obťažovať, prenasledovať, trápiť a utláčať ľudstvo. Ak všemohúca a vševediaca bytosť všetko pripraví a nechá reagovať určitým spôsobom, dá sa povedať, že mala úmysel tak to urobiť a ona jediná je zodpovedná za výsledky.

Ježiš: Varujem ťa, z Boha sa nevysmievaj. Nehovor týmto spôsobom, lebo budeš hodený do pece ohnivej, kde budeš škrípať zubami, na večné veky trýznený a trápený.

Sokrates: Myslel som si, že naši olympskí bohovia sú skazení a nerozumní, ale vidia sa mi byť ozajstné baránky milosrdenstva a porozumenia pri porovnaní s týmto vaším Bohom: trápi a trýzni vás celú večnosť zato, že ste urobili, čo vás núti robiť od tých čias, ako vás aj s vaším prostredím stvoril.

Ježiš: Ó, vzdávajte vďaku Pánovi, pretože je dobrý; pretože jeho milosrdenstvo pretrvá veky.

Sokrates: Ak je bohom mieru a milosrdenstva, prečo trápi ľudstvo a pripúšťa, dokonca niekedy povzbudzuje a vyžaduje prelievanie krvi na zemi? Prečo pripúšťa, ba priamo vyžaduje, aby Satan pokúšal a trápil ľudstvo? Povedal si, že sa nestane nič bez jeho vedomia a o všetkom vie dopredu. Je všemohúca bytosť, ktorá vie všetko a tvorí všetko, určuje všetko a vie, ako bude jeho stvorenie reagovať.

Ježiš: Boh dal človeku slobodnú vôľu, pretože nechcel, aby človek bol len bábkou. Boh nechcel, aby človek zhrešil. Boh bol veľmi sklamaný, keď človek zhrešil.

Sokrates: Boh nemohol byť sklamaný, pretože poznal prirodzenosť človeka a všetkého, čo stvoril. Keďže je všemohúci, bol to on, čo vymyslel, že človek zhreší. Samozrejme nútil človeka zhrešiť – stvoril ho s určitými túžbami a slabosťami.

Ježiš: Čo vravíš, je rúhanie. Boh stvoril svet a všetky rastliny a zvieratá pre potešenie človeka. Len sa pozri na tú krásu okolo seba. Ako môžeš vravieť také strašné veci o Bohu, ktorý ti toho toľko dáva?

Sokrates: Tomu teda neverím. Ako by mohol Boh, ktorý je taký zlý, sadistický a nenávistný, stvoriť taký prekrásny svet? Aj človek s toľkým zlom v sebe má obdobia, keď vykazuje neuveriteľnú silu, sebaobetovanie a oddanosť, ako aj rozličné stupne konfliktných vlastností súcitu a spravodlivosti. Váš Pán Boh nemá žiadnu z tých vlastností. Celkom iste nebol na svete nikdy človek, ktorý by bol taký zlý, žeby vedel urobiť druhému človeku to, čo podľa teba robí váš Boh tým, čo ho neposlúchajú: trýzniť ho po celú večnosť. Každý človek, bez ohľadu na to, ako bol spracovávaný, trýznený a vraždený – napríklad Priamos, ktorého celý rod bol vyvraždený, alebo Agamemnón, ktorého zavraždila vlastná manželka a jej milenec – by povolil po rokoch či storočiach mučenia svojich nepriateľov.

Ježiš: Ja som cesta, pravda a svetlo. Nikto nepríde k otcovi inakšie ako cezo mňa. Ver mi a budeš mať večný život v nebi; zapri ma a budeš trpieť večné muky v pekle.

Sokrates: Keby som prijal tvoj systém, postavil by som sa na stranu Satana proti tvojmu Bohu aj vtedy, keby som vedel, že budem naveky trápený a mučený. Nespravodlivosť a zloba tvojho boha je priamo omračujúca. Počul som strašné výpovede o ľudských obetiach divochov na ďalekých pobrežiach; som si však istý, že nikdy nepomýšľali na mučenie svojich obetí po celú večnosť. Počul som hrôzostrašné výpovede o úžasných obludách, ako bol Kyklop, gorgóny a medúzy; sú to však krotké a milé baránky pri porovnaní s tým, čo sa opisuje v Knihe zjavení. A ty mi tu hovoríš o mierumilovnej, milosrdnej a odpúšťajúcej povahe svojho Pána Boha.

Ježiš: Všetci sme božie deti. Boh je náš otec, ktorý nechce, aby sme zhrešili, ale musí nás potrestať, ak sme to urobili. Je spravodlivý a milosrdný; len vtedy pošle nás, svoje deti, do pekla, zatratenia a večného utrpenia, keď sme si to zaslúžili. Keď zhrešíme a zatúžime po sexe ako Adam a Eva, nemá inú možnosť ako potrestať nás mučením naveky vo večnom ohni.

Sokrates: Povedal si, že všetci sme božie deti. Ale on je ozajstná obluda, ak šikanuje svoje deti za oči, nohy a túžby, ktoré im sám vštepil. Nevidím nikde zmysel, ani dôvod, právo, spravodlivosť či milosrdenstvo; všade nič, iba nahá ale náladová sila. Zdá sa, že ľudské bytosti napriek svojej náladovosti, egoizmu a slabostiam majú viac týchto dobrých vlastností ako tvoj Boh. Tvoj Boh je démonický, sadistický, psychotický netvor.

Ježiš: Sme len ľudia a nemôžeme pochopiť nesmierne mystérium Boha. Našou povinnosťou je byť veriacimi, veriť mu a nasledovať ho. Nepatrí nám uvažovať prečo, ale máme konať a umrieť.

Sokrates: Nepatrí sa nám uvažovať? Ale potom načo sme dostali myslenie? Ako určíme, ako treba žiť a aký cieľ má náš život? Čo robíme, ak teraz o tom diskutujeme? Prečo si celý svoj život kázal zástupom? Prečo si riskoval svoj život, kritizujúc príkazy Rimanov?

Ježiš: Viera je naša záchrana, no nikto sa tým nemá vychvaľovať.

Sokrates: Viera. Čo rozumieš pod vierou?

Ježiš: Veriť musíme bez toho, žeby sme vyžadovali dôkazy. Nesmieme byť neveriaci Tomáši. Ak uveríme v Boha, bude nám to tisíckrát odplatené za všetky súdy a neprávosti, keď sa dostaneme do neba.

Sokrates: Vravíš, že čokoľvek sa nám povie, máme tomu bez preverenia uveriť; máme tomu dôverovať? Keby som to urobil, mal by som dať svoju peňaženku komukoľvek na ulici, kto mi sľúbi, že mi to vráti tisíckrát. Bol by som blázon, keby som robil, ako mi radíš. A ty tu odo mňa nežiadaš len peniaze, ale aj aby som celý svoj život zasvätil jednému podujatiu a jednému cieľu bez uváženia, akú hodnotu má to podujatie. Zlodej chce odo mňa moje peniaze a ohrozuje ma na živote. Ty chceš odo mňa môj život a hrozíš mi mučením, resp. sľubujúc mi raj. Nie som ani natoľko trpezlivý ani dôverčivý, žeby som bol taký blázon, aby som sa nechal niekam viesť len prázdnymi sľubmi a hrozbami.

Ježiš: Blahoslavení krotkí, lebo oni zdedia zem.

Sokrates: Krotkí sú zabíjaní a zotročovaní ako ženy a deti porazených národov.

Ježiš: Bohu nesmieš klásť otázky.

Sokrates: Nikdy som toho gentlemana nestretol a preto sa ho ani pýtať nemôžem. Pýtam sa teba, ktorý hlásaš, že ho zastupuješ, čo v skutočnosti robíš.

Ježiš: Musíme veriť biblii, Písmu, božiemu slovu; vierou, ktorá nečaká, že pochopí, a nevyžaduje dôkazy.

Sokrates: Nie je možné, by človek nevolil. Vieš, že na svete je niekoľko tisíc náboženstiev? Ak veríme na základe viery, musíme ich uznať všetky; sú však natoľko rozdielne, že je to nemožné. To by bolo ako veriť, že zem je guľatá aj plochá zároveň. Je isté, že nerobíš to, čo kážeš; lebo to by si bol ostal pri viere, že židovské náboženstvo a Starý zákon sú pravdivé a nebol by si prišiel so svojím novým náboženstvom. Alebo včera, keď ťa kňazi Atény na ulici vyzývali, aby si prestal hlásať svoje kacírstvo; mal si veriť gréckemu náboženstvu a olympským bohom, pretože tu boli prv; a mal si veriť na základe viery, pretože ťa presviedčali, že vravia pravdu.

Ježiš: Lebo milosťou ste spasení skrze vieru – a to nie je z vás, je to Boží dar.

Sokrates: Dovoľ mi povedať špecifický príklad. Predpokladajme, že delfská veštiareň mi oznámi, že určitá osoba znásilnila a zabila moju ženu; že ju mám zabiť, pretože inakšie ona zabije mňa zo strachu, že odhalím jej zločin a zabijem ju; ty mi však vravíš „Nezabiješ!“ Vravíš mi, že musím veriť na základe viery všetko, čo sa mi hovorí. Podľa tvojho návodu mám zabiť toho muža, ak verím delfskej veštiarni, ale nesmiem ho zabiť, ak verím v Pána Boha. Nemôžem toho muža aj zabiť, aj nezabiť, pretože to si protirečí. Takže nemôžem veriť aj delfskej veštiarni aj Pánu Bohu. A ďalej: nemôžem veriť na základe samotnej viery. Existuje intelektuálna voľba, ktorú musíme robiť všetci, ty i ja, či chceme alebo nechceme, keď ide o to, čo uveríme. Čo urobíš radšej: voľbu na základe premýšľania, diskusie a úvah o všetkých podrobnostiach problému, alebo slepo hlásajúc, že žiadna voľba neprichádza do úvahy? Táto voľba je v živote človeka najdôležitejšia, pretože odpoveď na otázku „Aký zmysel má život?“ určuje celý priebeh ľudského života. Ak má človek každý svoj čin určovať podľa svojho náboženstva, ako mu to radíš ty, potom musí dobre rozmýšľať, aké náboženstvo si vyberie. Dovoľ mi povedať ti podobenstvo: Ak máš ísť z jedného mesta do druhého v záležitosti, ktorá sa dotýka celého tvojho života, nebude rozumné uvažovať o všetkých cestách, ktorými sa tam dá prísť? Uvážiť, na ktorej ceste sú časté prepady zbojníkmi, či neexistuje bližšie a bezpečnejšie mesto, ba či vôbec v tých končinách nejaké mesto existuje?

Ježiš: Ak čestne chceš vedieť pravdu o Bohu, stvorení a cieli života, existuje jedna veľmi jednoduchá cesta na odhalenie pravdy. Všetko, čo musíš urobiť, je poprosiť Boha, aby vstúpil do Tvojho srdca. Ak si skutočne praješ spoznať pravdu o Bohu, Duch svätý vstúpi do tvojej bytosti a staneš sa zajedno s Bohom. V tej chvíli získaš nebeské poznanie a pokoj; a keď zomrieš, pôjdeš do neba a budeš navždy žiť v šťastí a spokojnosti.

Sokrates: Túžim poznať pravdu. Čo musím robiť a vravieť, aby som získal toto poznanie a túto múdrosť? Ako ho mám osloviť?

Ježiš: Povedz „Pane, vstúp do môjho srdca a daj mi múdrosť na spoznanie pravdy.“

Sokrates: Chceš mi povedať, že len samým opakovaním týchto slov získam poznanie o zmysle života?

Ježiš: Áno. Pán povedal „Hľadajte a nájdete, pýtajte sa a odpovedia vám, klopte a otvoria vám.“ Boh sľúbil ukázať pravdu každému, kto sa na ňu pýta.

Sokrates: Pane, vstúp do môjho srdca a daj mi poznať pravdu.

Ježiš: Tak vidíš. A teraz ďakuj Bohu, že ti dal večný život.

Sokrates: Nič sa nestalo. Veď o zmysle života neviem viac, ako som vedel predtým!

Ježiš: Potom nie si seriózny. V skutočnosti si nechcel, aby Boh vstúpil do tvojho srdca a ukázal ti pravdu. Nemal si vieru, že príde do tvojho srdca.

Sokrates: Ver mi, že som si prial poznať pravdu. Celý svoj život som venoval štúdiu filozofie a myslenia. Viac ako poznať samotný život si prajem poznať cieľ života. To je odpoveď, ktorú hľadám od tých čias, ako som po prvý raz uvidel slnko. Ak ju nenájdem, budem ju hľadať až do dňa, keď umriem. Možno ma nepočul; mám sa spýtať ešte raz a hlasnejšie?

Ježiš: Nenašiel si odpoveď, pretože nemáš vieru. Ak má človek čo len toľko viery, ako je horčičné semienko, môže pohnúť horami a dosiahnuť všetko, čo si praje.

Sokrates: To nie je možné. Mal niekto z ľudí, čo ťa tu dnes nasledujú, príbuzných alebo priateľov, ktorí boli chorí a umierali? Iste boli takí; a ak boli dobrí kresťania, priali si, aby títo ich príbuzní a priatelia neboli chorí a neumierali, ale aby boli zdraví a šťastní. Nikto mi nenahovorí, že nemal priateľa, ktorého videl umierať. Nikto nebude taký bezcitný, že povie, že si nikdy neprial, aby jeho priateľ žil. Z toho všetkého vyplýva, že za všetky storočia ani jeden kresťan neveril v Boha; alebo že Boh klamal.

Ježiš: Boh dal, Boh vzal, buď chvála jeho menu.

Sokrates: Poviem teraz podobenstvo, ktoré dokáže, že nikdy neexistoval kresťan alebo žid, ktorý by mal vieru; že Boh klamal, keď sľúbil, že vstúpi človeku do srdca a naučí ho, čo je cieľom života. Po prvé, súhlasíš s názorom, že peklo je horšie, ako akékoľvek pozemské nešťastie?

Ježiš: Áno. Celkom iste.

Sokrates: A nepovedal si, že všetci ľudia sú hriešnici a odpadli od slávy božej?

Ježiš: Áno.

Sokrates: Všetci veriaci kresťania a židia veria, že pôjdu do pekla, ak zhrešia. Dovoľ mi povedať podobenstvo: Každý kresťan je ako muž, stojaci nad priepasťou: vie, že ak zhreší, zomrie, alebo, čo je horšie, bude na večnosť zatratený. Povedal si, že peklo je horšie ako akékoľvek pozemské nešťastie. No bez ohľadu na výšku pozemského nešťastia alebo priania, žiaden veriaci kresťan by nemal zhrešiť, to je skočiť do priepasti večného zatratenia. Ty si však povedal, že všetci ľudia, teda vrátane veriacich kresťanov a židov, sú hriešnici. Z toho vyplýva, že od začiatku sveta ani jeden kresťan alebo žid v skutočnosti neveril, že pôjde do pekla. Pretože keby to bol veril, nebol by zhrešil; nebol by skočil do priepasti, keby bol veril, že ho tam dolu očakáva peklo a večné zatratenie. Všetci ľudia skáču do priepasti – všetci ľudia hrešia. Takže celé storočia ti v skutočnosti neveril ani jeden kresťan. Značí to, že do ich sŕdc nevstúpil Boh o nič viac, ako pred chvíľou nevstúpil do môjho srdca. Preto Boh nemá právo očakávať od nich, že budú konať po kresťansky alebo mať vieru v neho. A nemá ani právo trestať ich, resp. posielať ich do pekla. Takže tvoj Boh nie je spravodlivý. Takže tvoj Boh nie je Boh.

Ježiš: Pozri sa na svet okolo seba. Nedokazuje to, že Boh existuje? Pozri sa na tú krásnu a dobrotivú prírodu, ktorá ťa robí silným a zdravým, dávajúc ti slnko pre teplo a les a pole pre pokrm. Nemáš ďakovať Bohu za všetko, čo ti dáva?

Sokrates: Viem, že príroda môže byť aj dobrá a dobrotivá; ale čo za ľadovec mi rozbil okná?

Ježiš: To, že vo svete je aj nejaké zlo, nemá negovať všetko dobré: aj za to treba ďakovať Bohu. Preto musí Boh existovať. Kam by svet došiel, keby ho Boh nebol stvoril?

Sokrates: Nebol to nevyhnutne tvoj Boh, čo stvoril svet. Existujú tisíce iných kňazov, ako si ty, a tí tvrdia, že ich Boh stvoril svet. Ak nemám odpoveď na niečo, neznamená to, že musím prijať bez preverenia tvoj názor. To by som mohol logicky žiadať, aby si uveril, že svet stvoril Zeus. Aj keby som súhlasil s tvojím názorom, že Boh stvoril svet, je to koniec definície jednej vlastnosti Boha, ale nemôžeme logicky prijať predpoklad, že aj iné aspekty tvojej definície Boha sú správne.

Ježiš: Počkaj, neodchádzaj! Musíš si zachrániť dušu pred večným zatratením. Prijmi Boha do svojho srdca. Neodídem, kým mi to nepovieš.

Sokrates: Áno. Mám len prázdne myšlienky starca. Iste máš pravdu, pretože máš toľkých nasledovníkov. A ktože som ja, ťažkopádny starý človek, že sa opovažujem povyšovať rozum a filozofiu nad hlas davu?

Ježiš: Vďaka Bohu, že ti dal večný život.

Sokrates odišiel.

*

Komu dáš za pravdu?

*

Prameň: James L. Hart, Socrates meets Jesus, Skeptic, 1. jan. 2007

*

Preložil Rastislav Škoda – pošli mu e-mail: rastskoda2@gmail.com