Záleží na tom čo jeme alebo na tom čo si myslíme ?
Naša mysel doslovne tvorí naše telo.
Všetko začína v bunke. Bunka je stroj na výrobu proteínov ale signál dostáva z mozgu. Problém receptorov je v tom že sa mení ich citlivosť. Ak je receptor pre danú drogu alebo telesnú chemikáliu dostatočne dlho intenzívne bombardovaný, doslovne sa zcvrkne, bude menší prípadne znecitlivie alebo obmedzí svoju aktivitu. Takže stejné množstvo drogy alebo telesnej chemikálie má menšiu odpoveď.
Ak bombardujeme bunku rovnakými postojmi a telesnými chemikáliami stále dookola, potom ak sa tá bunka nakoniec rozhodne deliť a vytvorí sesterskú alebo dcérinu bunku, bude tá ďalšia bunka mať viacej receptorových miest pre odpovedajúce emocionálne neuropeptidy a menej receptorových miest pre príjmanie vitámínov, minerálov,nutrientov, a výmenu tekutín alebo dokonca na vylučovanie balastných látok a toxínov.
Za starnutie môže chybná produkcia proteínov a čo sa deje, koža stráca elasticitu a elastín je proteín. Čo sa deje z enzími, už nemáme tak dobré trávenie. Čo sa deje s kĺbnym mazom, tieto proteíny sú krehkejšie a tukšie. Čo sa deje s kosťami, sú redšie. Všetko stárnutie je výsledkom chybnej produkcie proteínov. Naskytuje sa nám teda otázka: Naozaj záleží na tom čo jeme ? Má teda výživa skutočne nejaký efekt keď bunka nemá po 20 rokoch emocionálneho týrania receptorové miesta aby mohla príjmať nutrienty pre ich zdravie?
Video je potrebné vypočuť , český dabing
Zdroj :
Read more:
odkaz
