Žumpa

Tak často znázorňovaný symbol starodávnych civilizácií.
Tretie oko je podľa hinduizmu nehmotná súčasť našeho tela. Tak isto, ako sú naše oči hmotného tela prepojením k hmotnému svetu, tretie oko je spojením k nehmotnému svetu.
Tretie oko býva obyčajne zatvorené. Otvára sa buď vedomo/nevedomou technikou, avšak aj náhodne. Na to, aby sa oko otvorilo, sa musí vedomie vzdať tela.. Jednoducho povedané.
Pomocou tretieho oka sme schopní vidieť svet nad tým naším, svet, ktorý obsahuje nespočet svetov a svety sami môžeme vytvárať. Existujú v ňom entity, univerzálne, aj jedinečné, svet, kde priestor, čas, linearita.. nehrajú žiadnu rolu. Ťažké predstaviť? Len pre čireho materialistu. Je to duchovný svet a jeho stavebnou jednotkou ste vy, nie hmota! Zrozumitelnejšie?
V dnešnom materiálnom svete, je pre bežného človeka takmer nemožné sa vedome vzdať tela, chce to roky tréningu a vôbec iného chápania, o čo sa snaží, iného náhľadu na svet, v ktorom sa nachádza. Starodávne civilizácie sa však evidentne duchovnu venovali asi toľko isto času, ako svetu materiálnemu a preto sa nám mnohé, čo sa od nich v písomnej forme zachovalo, zdá byť divné.. Vidíme v mnohom skôr symbolizmus, ako reálny význam. Ľudia, ktorí sa tomu venujú, alebo ktorí majú prirodzený talent vedia svoje.

Túto tému som dal schválne pod katégóriu "veda", lebo duchovno za vednú disciplínu považujem. Že niečomu nerozumieme, lebo sa tomu nevenujeme neznamená, že to neexistuje. A pri tom boli a sú aj vedci, ktorí sa tej druhej stánke našej reality venujú, berú úplne vážne a majú zaujímavé skúsenosti, ktoré nám zvestovali. Pre príklad Karol Gustáv Jung. Švajciarsky psychlóg. Jeho prvotným cieľom bolo študovanie ludskej psýchy, ale podľa jeho vlastných slov zašiel podstatne ďalej. To je ale len jeden z mála, však jeden z najznámejších, ktorého ako jedného z mála brala aj ostatná vedecká obec vážne, jeho poznatky sa stali bežnou súčasťou učív, jasné, že len tie praktické, ďalej sa veda všeobecne zatial nevie dostať, lebo skúma stále hmotu. Časom možno na to príde aj celok. Avšak postupujeme, tieto veci už nie sú ani z ďaleka brané tak komicky, ako pred pár desaťročiami.

Vec je v tom, že by bolo hodne fajn, ak by ľudstvo ako celok znova objavilo túto svoju prirodzenú schopnosť a rozvíjalo ju. Lebo dôvod, prečo sa nám stále, aj keď darí, ale nedarí je ten, že to robíme ako keby s jednou rukou. Pri všetkom, čo robíme nám chýba nadhľad, pochopenie vecí v celku. A to nám tretie oko umožňuje. Preto, keď dnes niečo vyrobíme, tak za 30 rokov zistíme, že nám to síce slúžilo na jednu vec, ale škodilo v ďalších piatich.
Duchovný svet ponúka instantné chápanie vecí, na ktoré sa zameráme. Nie konkrétnych vecí z našeho sveta. Nemožno si to predstavovať ako kryštálovú guľu, ale pochopenie vzťahov a mechanizmov, čo nás vedie k správnejším, prospesnejším riešeniam.

Asi tak aj budovali staroveké civilizácie tie svoje neuveriteľné monumenty. Nebolo na tom nič špeciálne, len dokonalé poznanie, ako na to.

No a to ma napadlo, keď mi ten okál otvorila táto skvostná, SKVOSTNÁ vec.
Žiaduce/nežiadúce účinky: dezorientácia, pocit beztiaže, strata vizuálneho kontaktu s touto realitou a ..... úžas a blaho.

odkaz

súhlasí: era , ninka , Milaníčko

A prosím, ušetrite ma hlúpych komentárov (Lemmy-- )..
Je to vec, ktorú každý z nás viacmenej zažíva denno denne. Len nevie, čo to bolo a čo s tým a nechá to tak.. Aj pri rannej káve sa nám môže stať, že myseľ proste odíde. Na moment stratíme kontakt s realitou a poblúdime v duchovnom svete. To je náhodné otvorenie oka. Zrazu nás len strasie a pomyslíme si niečo v podobe "uh čo to bolo.." chvíľu nechápavo nad tým možno porozmýšlame, ale ideme ďalej, ako by sa jednalo o nejaký skrat, náhľad do seba.. Nie. To sme proste videli duchovný svet, prasvet, z ktorého vyrastá náš hmotný svet. Áno, nech ťa porazí
A prečo o tom mám potrebu niekedy písať.. No lebo chcem vzbudzovať záujem o duchovno. Lebo to pokladám za dobré a úžasné. Lebo to môže každý.. Ale je upnutý na ten materiálny, aby moc nelietal, ale aby konzumoval a zarábal na matrix a sviňky pri válove. Pri tom nám stačí tak málo, aby nám stačilo...

Avšak vec má vždy aj druhú stránku. Jedna vec je vidieť, druhá vec je videnému rozumieť. Preto vždy v histórii duchovného poznania sa ľudia rozlišovali na jasnovidcov a zasvätencov. Jasnovidec znamená toho, kto vidí, ale zasvätenec je ten, kto rozumie.
Rozvinutie jasnovidného vnímania bez porozumenia rovná sa upadnutie do klamu týchto vízií, do fantastičnosti a často vysvetlenia takejto osoby sú mimo reálnej skutočnosti.

Takže nebezpečenstvá existujú - v podstate ako vždy pri skúmaní nových neprebádaných oblastí.

súhlasí: ninka , Boris , astro