301
Prezradím ti tajomstvo — verejné tajomstvo: svetové krízy sú krízy svätých. Boh si žiada hŕstku „svojich vlastných“ v každej ľudskej činnosti. A potom… „pax Christi in regno Christi“ - pokoj Kristov v kráľovstve Kristovom.
302
Tvoj kríž. Ako kresťan by si mal vždy nosiť so sebou svoj kríž; položiť si ho na pracovný stôl; a pobozkať ho predtým, ako sa ukladáš na odpočinok a keď vstávaš. A keď sa tvoje úbohé telo búri proti tvojej duši, tiež ho pobozkaj.
303
Zbav sa strachu osloviť Pána jeho menom — Ježiš — a povedať mu, že ho miluješ.
304
Každý deň sa snaž nájsť niekoľko minút tej požehnanej samoty, ktorá je taká potrebná na zachovanie vnútorného života.
305
Napísal si mi: „Jednoduchosť je soľou dokonalosti. A práve tá mi chýba. Chcel by som ju dosiahnuť, s pomocou Božou a Vašou.“ Ani Jeho ani moja pomoc ti nebudú chýbať. Použi prostriedky.
306
To, že život človeka na zemi je neustály boj, povedal Jób už pred mnohými storočiami. No stále sú na svete pohodlní, čo si to ešte neuvedomili.
307
Tento nadprirodzený spôsob konania je naozajstná vojenská stratégia. Vedieš boj — v každodenných zápasoch tvojho vnútorného života — na pozíciách, ktoré umiestniš ďaleko od hlavných múrov tvojej pevnosti.
Nepriateľ sústreďuje svoj nápor práve tam: proti tvojim malým umŕtvovaniam, proti tvojej každodennej modlitbe, proti tvojej usporiadanej práci, proti tvojmu životnému plánu. Takto sa však ťažko dostane až k ináč ľahko dobytným vežiam tvojho hradu. A keby ich aj dosiahol, príde vyčerpaný.
308
Píšeš mi a ja opisujem: „Moja radosť a môj pokoj. Nikdy nedosiahnem skutočnú radosť, ak nemám pokoj. A čo je pokoj? Pokoj je niečo úzko spojené s bojom. Pokoj je výsledok víťazstva. Pokoj odo mňa vyžaduje neustály zápas. Bez boja pokoj nikdy nedosiahnem.“
309
Hľa, aká nesmierne milosrdná je Božia spravodlivosť! Ľudská spravodlivosť trestá toho, čo priznal svoju vinu, no Božia spravodlivosť mu odpúšťa. Nech je požehnaná svätá Sviatosť pokánia!
310
„Induimini Dominum Jesum Christum“ Oblečte si Pána Ježiša Krista, hovoril svätý Pavol Rimanom. Vo Sviatosti pokánia si obliekame - ty aj ja - Ježiša Krista a jeho zásluhy.
311
Vojna! Vojna, vravíš mi, má nadprirodzený cieľ, ktorý svet nepozná: vojna bola pre nás… Vojna je najväčšou prekážkou ľahkej cesty. Ale napokon ju musíme milovať, tak, ako má rehoľník milovať svoj bič.
312
Moc tvojho mena, Pane! Na záhlavie svojho listu som ako zvyčajne napísal: „Nech ťa ochraňuje Pán Ježiš.“ A dostal som odpoveď: „Želanie ‚nech ťa ochraňuje Pán Ježiš‘ vo vašom liste mi už veľakrát pomohlo ochrániť ma pred zlom v ťažkej chvíli. Nech aj vás všetkých ochraňuje.“
313
„Keďže mi Pán pomáha svojou obvyklou štedrosťou, budem sa mu snažiť odpovedať tým, že budem zjemňovať svoje spôsoby,“ povedal si mi. K tomu nemám čo dodať.
314
V liste som ti napísal: „Opieram sa o teba. Uvidíš, čo urobíme…!“ Čo iné by sme robili, ako sa opreli o Neho?
315
Misionár. Snívaš, že sa staneš misionárom. Planieš ako svätý František Xaverský a chceš dobyť pre Krista celú ríšu. Japonsko, Čínu, Indiu, Rusko… chladné národy severnej Európy, či Ameriku, Afriku, Austráliu?
Podnecuj vo svojom srdci tento oheň, tento hlad po dušiach. No nezabúdaj, že viac si misionárom „v poslušnosti“. Geograficky vzdialený od týchto misijných oblastí, pracuješ „tu i tam“: necítiš, že ti, tak ako Františkovi, oťažieva ruka od únavy z toľkých krstov?
316
Hovoríš mi, že áno, že chceš. Dobre, ale chceš tak, ako lakomec túži po svojom zlate, ako matka miluje svoje dieťa, ako ctižiadostivý človek svoje pocty a ako úbohý zmyselník svoje rozkoše? Nie? Teda nechceš.
317
Koľko horlivosti vkladajú ľudia do svojich pozemských túžob! Snívajú o poctách, túžia po bohatstve, bažia po rozkošiach. Muži aj ženy, bohatí aj chudobní, starí, dospelí i mladí, ba aj deti: všetci rovnako.
Keď ty aj ja vložíme rovnakú horlivosť do túžob našich duší, budeme mať živú a účinnú vieru a nebude prekážok, ktoré by sme v našej apoštolskej činnosti neprekonali.
318
Pre teba, čo si športovec, aká dobrá je táto rada apoštola!: „Nescitis quod ii qui in stadio currunt omnes quidem currunt, sed unus accipit bravium? Sic currite ut comprehendatis.“ Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dosiahne víťaznú cenu? Bežte teda tak, aby ste sa jej zmocnili.
319
Sústreď sa. Hľadaj Boha v sebe a počúvaj Ho.
320
Povzbudzuj v sebe tie vznešené myšlienky, tie sväté túžby, ktoré sa v tebe prebúdzajú… Malá iskra môže vznietiť veľký požiar.
321
Apoštolská duša: taká dôvernosť Ježiša s tebou, taká blízkosť k nemu, toľké roky! Nič to pre teba neznamená?
322
Je pravda, že náš Svätostánok nazývam vždy Betániou… Staň sa priateľom Majstrových priateľov: Lazára, Marty, Márie. — Potom sa ma už nebudeš pýtať, prečo nazývam náš Svätostánok Betániou.
323
Vieš, že existujú „rady evanjelia“. Riadiť sa nimi znamená vycibrenosť Lásky. Hovorí sa, že je to cesta máloktorých ľudí. — Niekedy si myslím, že by mohla byť cestou mnohých.
324
„Quia hic homo coepit aedificare et non potuit consummare!“ Začal stavať, ale nemohol dokončiť!
Smutná poznámka, ktorá, ak nechceš, sa nebude vzťahovať na teba, pretože ty máš všetky potrebné prostriedky na to, aby si korunoval stavbu svojho posvätenia: Božiu milosť a svoju vôľu.
• Text patriaci do kapitoly 'Viac o vnútornom živote' v knihe 'Cesta' od Josemaríu Escrivá de Balaguer. Link:
odkaz
