Žumpa

Či aj toto mám zavrhnúť, alebo či nám nedá nádej len tvoje milosrdenstvo, ktorým si nás začal premieňať? Ty sám vieš, ako veľmi si ma už premenil, ty, ktorý si ma najprv vyliečil z túžby po nezávislosti, aby si sa potom zmiloval nad všetkými mojimi nešľachetnosťami. Ty, ktorý si uzdravil všetky moje choroby, ktorý si zo skazy vykúpil môj život a ovenčil ma svojou milosťou a milosrdenstvom, ktorý si dobrodením nasýtil moju žiadostivosť, ty si pokoril svojou bázňou moju pýchu a zapriahol si moju šiju do tvojho jarma. Teraz v ňom kráčam a je mi ľahké, lebo ty si tak sľúbil a aj splnil. Predtým bolo tiež ľahké, ale nevedel som o tom, keď som sa bál skloniť doňho svoju šiju.

Ale či azda, Pane, ktorý jediný vládneš bez pýchy, lebo ty jediný si opravdivý Pán, ktorý nemáš nad sebou nijakého pána, či azda aj tento tretí druh pokušenia vzdialil sa odo mňa, ak sa vôbec niekedy v tomto živote môže vzdialiť, totiž pokušenie byť milovaný a obávaný od ľudí a z toho mať radosť, ktorá vlastne nie je radosťou? Biedny je život a hlúpe je vystatovanie. Odtiaľ je aj to, že ťa nemilujeme nadovšetko a že náš strach voči tebe nie je čistý. Preto sa pyšným protivíš a pokorným dávaš svoju milosť, proti svetskej ctižiadosti vrháš blesky, až sa hory otriasajú vo svojich základoch. Keďže niektoré postavenia v ľudskej spoločnosti vyžadujú lásku u ľudí, napáda nás nepriateľ našej pravej blaženosti, rozhadzuje svoje siete a volá: „Výborne“, „Výborne“, aby sme boli prichytení vo svojej neopatrnosti, aby sme stratili radosť z tvojej pravdy a zakladali si na ľudskom klame. Usiluje sa, aby sme mali radosť z toho, že sme milovaní a obávaní, ale nie pre teba, lež miesto teba, aby nás nepriateľ takto pripodobnil sebe, aby nás mal pri sebe nie v účastenstve lásky, ale v účastenstve pokuty. On, ktorý sa rozhodol postaviť si svoj trón na severnej strane, aby sme ti slúžili v tmách a v mrazivom chlade, aby sme takto napodobňovali teba, ale na krivej a prevrátenej ceste.

My však, Pane, tu sme, tvoja malá hŕstka. Zachovaj nás. Rozopni svoje krídla, ukryjeme sa pod ne. Buď našou slávou, nech sme milovaní len pre teba a tvoje slovo nech máme vo veľkej úcte. Kto chce byť chválený ľuďmi vtedy, keď ho ty haníš, nebude obhajovaný ľuďmi vtedy, keď ho budeš súdiť, a nebude zachránený, keď ho zatratíš. Keďže však hriešnik nebýva chválený pre žiadosti svojej duše, ani nešľachetník nebýva požehnaný, ale človek býva pochválený pre dobro, ktoré si mu dal, často sa raduje väčšmi z pochvaly než z daru, pre ktorý je chválený. Takéto ty v jeho chvále haníš. Lepšie je na tom potom ten, kto chváli, než ten, kto je chválený. Prvému sa páči väčšmi Boží dar v človekovi, druhému sa väčšmi páči dar ľudský než dar Boží.

odkaz