O mne
Popíšem vám teraz moju osobnosť ako ju vnímajú druhí, teda aj tí, ktorím sa javím naokolo. Budem sa držať disociácie "z pohľadu druhých očí" a heterosugescie "presvedčivé prianie a želanie druhého".
Tento pohľad na mňa samotného z pohľadu druhých očí pochádza zo skresleného, iluzórneho, (ne)reálneho, a (ne)skutočného sveta, sveta ktorého nie Som súčasťou, sveta ktorý nieje totožný s mojou skutočnou realitou. Je to svet psychický, duševný, kde vládne rozvoj duševného tela "skutočný svet klamov, subjektívný svet" a jeho duševné schopnosti "hypnotizmus, telepatia, jasnozrivosť"
Do tohto sveta patria bytosti z TV a rádia, bytosti v dome, či záhrade, bytosti vonku na ulici a nebi, vonku v dopravných prostriedkoch, všade tam kde kinetická sila vydáva zo seba zvuk a pazvuk v podobe hlasov a slov.
Kto teda Som z ich pohľadu?
Som svinská, humusná, špinavo lepkavá sviňa. Doštaný, dosraný a hrbatý Big Boss "Veľké zviera", mafián a gangster, ktorí nikomu nič (ne)praje a (ne)šéfuje. Som debil, debilko, somár, blbec, blbeček, dilino, dilinko, trtko, panic, blázon, blázonko, idiot, debilný kokot, kokot a čo ja viem aká ešte sviňa!
Som hlúpy, sprostý, (ne)vedomý, (ne)vediaci, (ne)pochopený, večne (ne)spokojný, frustrovaný blbbeček. Som čierny čarodejník, ktorý (ne)zmyselno a do (ne)konečna bojuje s tímato bytosťami.
Každý si nič odomňa (ne)praje a (ne)želá, len to aby Som ich počúval a tak im všetko dobré do života šéfoval, čaroval, myslel, (roz)mýšlal, (pre)mýšlal, (u)važoval, (z)važoval a (roz)jímal, ináč sa na mňa spustí lavina kritiky, (po)sudzujúcich a (od)sudzujúcich slov. Podľa nich Som miestami aj biely čarodejník.
Hlasy a slová: To sú hlasy a slová ich vlastného eGa ako (ne)vedomé hlasy a slová typu: nálepkovanie a škatuľkovanie, súdenie a obviňovanie, klamanie a ohováranie, preklínanie a zaklínanie, rozkazovanie a prikazovanie, zošmiešňovanie a strápňovanie, dyklovanie a pendlovanie, ovládanie a riadenie, vedenie a manažovanie...
Kto ale v skutočnosti Som z môjho pohľadu?
Tu to popíšem asociačne "z pohľadu mojich očí"a (auto)sugestívne (vlastné hlboké presvedčenia)! Začnem tým, že Som nikto a nič! Nie Som! Mimo spoločnosť ľudí a mimo verejnosť, teda v meditáciach, Som všímavý pozorovateľ. Čo znamená (seba)uvedomujúci, vedomý, tichý, prítomný, bdelý, vnímavý, empatický, a dýchavý pozorovateľ.
Ako (seba)uvedomujúci pozorovateľ Som"zdravý, prirodzený, múdry, staviam do popredia (u)vedomenie, minulé životy". Ako vnímavý pozorovateľ Som tak zrakový, sluchový, hmatový, čuchový a chuťový.
Na verejnosti v spoločnosti druhých ľudí používam ako základné spôsoby správneho prístupu k ľudom následovné:
(Ne)kritizujem, (ne)odsudzujem a (ne)stažujem sa! Poctivo a úprimne oceňujem druhých. Svoje uznanie im dávam najavo. Vzbudzujem v druhých naliehavú chuť splniť požadovanú úlohu.
Ako obľúbený spoločník sa úprimne zaujímam o druhých. Usmievam sa. Pamätám si, že každému znie jeho meno príjemne a je pre neho tým (naj)dôležiteším. Dokážem počúvať. Povzbudzujem druhých, aby hovorili o sebe. Hovorím (predo)všetkým o tom, o čo sa zaujímajú druhí. Dávam druhému najavo, že si (u)vedomujem jeho osobnú dôležitosť a robím to úprimne.
Na získavanie si druhých na svoju stranu sa vyhýbam hádkam. Viem, že spor vyhrá ten, kto sa (ne)háda. Ukazujem druhým, že rešpektujem ich názory a nikdy nikomu (ne)hovorím, že sa mýli. Ak sa mýlim, uznám svoj omyl rýchlo a ochotne. Pri riešení sporných situácií začínam vždy priateľsky. Navádzam druhých ľudí hneď od začiatku na kladné (od)povede. (Ne)chávam hovoriť druhého. Presvedčiavam druhého, že nápad vznikol v jeho hlave. Snažím sa na veci nazerať očami druhého. Beriem ohľad na predstavy a želania druhého. Predpokladám, že druhý sú charakterní a dovolávam sa ušlachtilých pohnútok. Vyjadrujem svoje myšlienky príťažlivým spôsobom a prebúdzam v ľudoch túžbu vyniknúť.
Ako skutočne vodcovská osobnosť, začínam vždy chválou a úprimným uznaním. Na chyby upozorňujem (ne)priamo. Kým začnem niekoho kritizovať, hovorím najprv o svojich chybách. Prikazujem otázkou namiesto priamich rozkazov. Umožnujem druhým, aby si zachovali vlastnú tvár. Vyzdvihujem aj to najmenšie zlepšenie, pochválim každé zlepšenie, Som úprimný v uznaní a (ne)šetrím cháľou. Dávam druhým najavo, že mám o nich, len tú (naj)lepšiu mienku, aby sa podľa toho správali. Povzbudzujem druhých. Nazanačujem im, že chyba sa dá ľahko napraviť. Snažím sa, aby ľudia robili rady to, čo sa im navrhuje.
A pravou podstatou "ja" je tak individualita oslobodená od vlastne osobnosti "faloše, pretvárky a fasády". V meditáciach "Som" čo znamená Bytie a mimo meditácii "nie Som", čo znamená (ne)Bytie. V stave smrti Som tak nikto a nič! Úplná prázdnota a ničota!
Dobrou otázkou je, prečo nikto a nič! Ako Som hore v príspevku uviedol disociačné heteresugescie o mne, teda lepšie povedané, heterosugescie smerujúce na moje eGo, na jeho okraj, ktorého sa všetko týka a dotýka. Protikladom je Bytie, ktorého sa nič (ne)týka a (ne)dotýka. Môj stred je večne (ne)dotknuteľný.
Ich čini sú ich vec. (Ne)môžete ma prinútiť aby Som niečo urobil! Už nie Som otrokom. Som slobodným človekom. Ich urážky sú ich vec, môžu sa týkať a dotýkať okraja, ale nie môjho stredu. Môj stred je večne (ne)dotknuteľný.
odkaz
