Neradostný koniec perestrojky...
Fiodor Lukianov - preklad Ladislav Hohoš
7. januára 2025
Na počiatku nového roku 2025 ponúkam čitateľom článok popredného ruského politológa v plnom znení a vlastný komentár. Perestrojka sa stala Nomen Omen. Článok vyšiel pôvodne pre SLOVO, zverejňujeme na DAV DVA aj so súhlasom autora.
Perestrojka USA sa nápadne podobá tej sovietskej
Fiodor Lukianov
História nemá rada paralely, ktoré sú vždy klamlivé, ale rešpektuje rýmy. Rýmovanie v čase naznačuje smer cesty – na základe kontrastu. V roku 2025 uplynie štyridsať rokov od udalosti, ktorá ovplyvnila celý svet.
Plénum Ústredného výboru KSSZ v marci 1985 schválilo Michaila Gorbačova za generálneho tajomníka. Pojmy „perestrojka“ a „nové myslenie“ sa objavili neskôr, ale počiatok zmien možno odpočítavať od tohto momentu.
Dnes sa končí éra, ktorá sa začala v celosvetovom meradle v roku 1985.
Podľa názoru autora z februára 2022 špeciálna operácia na Ukrajine znamená – či už vedome alebo fakticky – zásadnú zmenu v určovaní vnútropolitických cieľov, definovaných v druhej polovici osemdesiatych rokov. Vtedy bola sformulovaná línia zbližovania so Západom až po prvky integrácie. Táto línia, tak či onak presadzovaná tri desaťročia, nepriniesla výsledok, v ktorý dúfali idealisti a s ktorým počítali pragmatici. Prečo sa tak stalo a či sa to mohlo odohrať inak, je na samostatnú diskusiu. Posledné tri roky však ukázali, o aký radikálny obrat ide.
V súčasnosti do obdobia meniacich sa míľnikov vstúpil aj svet, ktorého súčasťou chcelo byť Rusko.
Postreh nemeckého známeho, ktorý si dobre pamätá osemdesiate roky: Fenomén Trump/Musk ovplyvňuje európsky a najmä nemecký establišment podobne ako sovietska perestrojka ovplyvnila socialistickú NDR a jej vedenie. Veľkého brata zvykli bezvýhradne poslúchať, no on začal robiť a hovoriť nebezpečné kacírstva, podrývajúce stabilitu spojencov zvnútra. Sovietsky propagandistický časopis Sputnik šíriaci myšlienky perestrojky v NDR zakázali. Tým prejavili väčšiu horlivosť ako v boji proti západonemeckej televízii. Teraz Európska únia narýchlo vymýšľa, ako dehonestovať Elona Muska, ktorý sa tak pohodlne vžil do úlohy pána osudu a veľkého politika, že minimálne celú planétu považuje za svoje léno.
Európa bola hlavným príjemcom prospechu z Gorbačovovho „nového politického myslenia“; stúpencom (a dokonca stelesnením) myšlienky „konca dejín“. Túžba Európanov veriť v nezvratnosť nového myslenia je pochopiteľná: príliš veľa historických obáv zostalo na druhej strane – a mysleli, že navždy.
Teraz hrozí, že Európa sa stane hlavným porazeným. (kurzíva prekl.)
A nejde iba o stratu strategickej kapacity a s ňou spojenú stratu ekonomických základov. Pre Starý svet sa vracia najdesivejšia otázka – otázka hraníc. Trumpov návrh Kanade, aby sa pripojila k Spojeným štátom, po jeho vyhláseniach o Panamskom prieplave a Grónsku, už nevyzerá ako vtip. Súčasné hranice Sýrie sú abstrakciou. „Zohľadnenie skutočností“, ktoré sa neustále menia, je leitmotívom ruských vyhlásení o možných rokovaniach. Hraničné línie už nie sú dogmou v slovách, ktoré sa postupne pretavujú do činov.
„Mier prostredníctvom sily“ Donalda Trumpa nemusí nevyhnutne znamenať totálnu vojnu. Naopak, novozvolený prezident aj jeho noví priatelia inovátori chcú robiť veci inak; prostredníctvom ekonomického tlaku a technologickej prevahy. Tak či onak z pozície sily. Je teda namieste sa pýtať – bola niekedy sila zanedbaná? Nepredpokladal liberálny svetový poriadok totálnu dominanciu USA?
Áno, lenže hegemónia vznikla -akoby sama od seba- ale až po tom, ako súper opustil ring. Následne išlo o upevnenie monopolu zavedením pravidiel pre všetkých („poriadok založený na pravidlách“, pamätáte?). A pravidlá platia dovtedy, kým sa neobjaví niekto, kto ich nechce plniť a zároveň je dostatočne silný na to, aby ho bolo ťažké skrotiť.
Tým niekým sa stalo Rusko, sklamané tak z ideálov „nového myslenia“ ako aj zo schopnosti zabezpečiť svoje záujmy hraním „podľa pravidiel“.
Napriek tomu výtržníkom, ktorý zrušil systém pravidiel, nie je Kremeľ, lež Biely dom. Pretože aj v Bielom dome zavládlo rozčarovanie z pravidiel. Trump sa stal nielen hovorcom rastúcej túžby po zmene, ale zároveň udáva tón celému svetu. V tomto zmysle sa americký egocentrizmus nikam neposunul. Pritom Spojené štáty chcú byť v každej budúcej situácii príjemcom prospechu, aj keby kvôli tomu mali obetovať spojencov.
Perestrojka pred štyridsiatimi rokmi chcela harmonizovať svet prostredníctvom inštitúcií. Ľudstvo, unavené konfrontáciou, nadšene privítalo fantastu (фонтанирующего) Gorbyho. Perestrojku spätne definitívne skorigoval Trump – hashtag #MeToo sa mení na #MeFirst, uvedené sa netýka iba Ameriky. Každý, kto sa dokáže presadiť, to urobí prostredníctvom sily. Inštitúcie iba prekážajú.
Nová etapa nesľubuje nič radostné. Lenže ako hovorievali v ZSSR ešte pred perestrojkou – no a kto sľuboval, že to bude ľahké?
Фёдор Лукъянов je šéfredaktorom časopisu Россия в глобальной политике, predsedom rady Совет по внешней и оборонной политике (СВОП), profesor Vysokej školy ekonomickej a jeden z riaditeľov Valdajského klubu.
Preložil Ladislav Hohoš.
Zdroj
odkaz Komentár prekladateľa
Významný ruský odborník na medzinárodné vzťahy ma týmto textom zaujal. Čiastočne som našiel odpoveď na niektoré otázky, ktoré si už dlho sám kladiem. Napríklad:
No, že by E. Musk bol ako svojho času A. Jakovlev?! Je predstaviteľom cloudového kapitálu, ktorému patrí budúcnosť (Varoufakis). A prezident Trump spustil new New Deal ako kedysi FDR?
Zaujímavé, že v texte nie je ani zmienka o Číne. Podľa môjho názoru ďalšiu geopolitickú zmenu vyvolal prezident Si tým, že Čína sa cítila dosť silná, aby začala presadzovať vlastnú verziu globalizácie. A prezident Putin musel dospieť k uzáveru, že Rusko platí príliš veľkú cenu a príliš málo dostalo (Mníchov 2007). Precedensom bolo zločinné bombardovanie Juhoslávie, čo sa však ukázalo neskôr, lebo vtedy (1999) bolo Rusko príliš slabé, Jeľcin iba protestoval. Vo Foreign Affairs priznali, že bol hlboký omyl myslieť si, že čínski noví kapitalisti zmenia krajinu na „demokraciu“ poslušnú USA a že príliš rýchlo prijali ČĽR do WTO (Rusku to trvalo 20 rokov). A ako zachádzal prezident Clinton s alkoholikom Jeľcinom, tak v tom pokračovali USA za Busha ml. a Obamu vo vzťahu k prezidentovi Putinovi („regionálna mocnosť“). V roku 2014 sa rozhodla Amerobritánia pre variant zatlačenia Ruska ako za Krymskej vojny (1853-56). Nevyšlo to. A pokiaľ ide o Nemecko, Francúzsko, Taliansko, stojí pred nimi otázka, ktorú musia vyriešiť sami a USA im nepomôžu: ako delete Rusko z Európy?
Podľa pomeru síl, čo je konštantou konania prezidenta Trumpa, sa konečné riešenie ruskej otázky odkladá. Perestrojka ukončila studenú vojnu. Nedávno som počul v US senáte od novozvoleného predsedu US Kongresu Mike Johnsona výrazy ako „druhá studená vojna“ a potreba intenzívneho zbrojenia, na druhej strane sa zdá, že mu viac leží na srdci Izrael než Ukrajina. V každom prípade ma trápi, že EÚ prehrala. Pritom by hypoteticky mohla byť jedným z globálnych aktérov nového svetového poriadku. Lenže EÚ má neradostné vyhliadky. Drahé energie, horúčkovité zbrojenie, dezindustrializácia zo strany USA, prepad obchodu s Čínou vedú nezvratne k pauperizácii.
A ako na to zareagujú obyvatelia vyspelých západných krajín, zvyknutých na konzumnú spoločnosť od päťdesiatych rokov minulého storočia?! Uvidíme…
Možno niekedy v budúcnosti, keď sa ďalšie meranie síl skončí patom, naplní sa idealistická vízia multilaterálneho (multipolárneho) sveta fantastu M. Gorbačova.
odkazZdroj
odkaz
