Zneužívanie detí kňazmi v Nemecku

Rastislav Škoda

Najnovšie dáva biskup Mixa vinu za zneužívanie detí kňazmi v Nemecku sexuálnej revolúcii, kritike morálky, médiám a duchu času. V tom, a nie v celibáte, vidí rozhodujúcu príčinu sexuálnych deliktov na deťoch v katolíckych domovoch.

Prípady zneužívania detí v katolíckych zariadeniach sa ho veľmi dotýkajú, vraví augsburský biskup Walter Mixa. Ich príčinu vidí v narastajúcej sexualizácii verejnosti. „Takzvaná sexuálna revolúcia, v ktorej priebehu osobitne pokrokoví morálni kritici volali aj po legalizácii sexuálnych kontaktov medzi dospelými a maloletými, nie je na tom bez viny,“ povedal redaktorovi Augsburger Allgemeinen. „V posledných desaťročiach sme v médiách zažili narastajúcu sexualizáciu verejného života, ktorá abnormálne sexuálne náklonnosti skôr podporovala ako ohraničovala.“

Ako dušpastiera sa ho veľmi dotýka, povedal, „že aj kňazi sa mohli takto previniť. Ľudská sexualita je podľa učenia cirkvi úzko spätá s láskou, dôverou a vzájomnou úctou; nesmie byť zneužitá k jednostrannému ukojeniu vlastného pudu“.

Mixa nevidí nijaký vzťah medzi bezženstvom (celibátom) kňazov a ich sexuálnymi previneniami, napríklad, v podobe pedofílie. „Prevažnú časť sexuálnych prečinov, patriacich do tejto kategórie, majú na svedomí ženatí muži, ktorí sú navyše často v príbuzenskom pomere k obetiam. Nič nepoukazuje na to, žeby učitelia žijúci v celibáte boli častejšie pedofilní ako normálni učitelia.“ Túto vetu katolíckeho biskupa považujem za nezmysel.

Biskup Mixa pripustil, že v minulosti boli cirkevní nadriadení pri sexuálnych deliktoch voči deťom a mladistvým často na jedno oko slepí. „Ale tu možno podľahli zodpovední cirkevní činitelia duchu času, ktorý aj v oblasti trestného práva propagoval resocializáciu namiesto trestu. Aj dobre myslený pokus chrániť obeť pred voajeurskym spravodajstvom mohol v skutočnosti obeť dodatočne trápiť a vinníka chrániť.“

*

Ako hlási Spiegel (21.02.10), boli deti zneužité vo dvoch bývalých domovoch Don Boscových saleziánov v Augsburgu a Berlíne; v bývalom detskom domove vincentíniek v Oggelsbeuren vo Švábsku a v internáte maristiek v bavorskom Mindelheime; vo františkánskom internáte Großkrotzenburg pri Hanau. Masívne výčitky boli vyslovené proti bývalým spolupracovníkom Ústavu Františka Saleského, renomovaného zariadenia pre telesne postihnutých. Podľa Frankfurter Rundschau najnovšie vyšiel najavo prípad aj z bonnského internátu kolégia svätého Ľudovíta katolíckeho rádu františkánov minoritov v 1970-tych rokoch. Pristihnutý páter bol v roku 1976 preložený do Würzburgu, kde aj dnes pracuje s mládežou.

Podľa časopisu Focus jezuitský rád v USA vyhlásil bankrot, aby predišiel hromadnej žalobe obetí zneužívania a požiadavke finančného odškodnenia. Berlínsky advokát Lukas Kawka intenzívne už niekoľko dní pátra, či medzi bývalými žiakmi Canisiusovho kolégia v Berlíne a iných katolíckych škôl sú americkí štátni občania. „To by umožnilo prípadnú žalobu v USA, kde sa priznávajú a platia podstatne vyššie sumy ako bolestné a odškodné,“ povedal Kawka novinárovi.

Obete menovali dosiaľ 12 jezuitov ako páchateľov a počet prípadov sa každým dňom zvyšuje.

*

Z komentárov vyberáme:

– kto takto ako biskup Mixa zločin na deťoch relativizuje a vinu pripisuje iným či inému javu, stáva sa spoluvinníkom;

– za takýchto okolností sa nemožno čudovať, že žiaci neberú hodiny náboženstva vážne;

– podľa katolíckeho učenia sa má sexualita realizovať v manželstve, ale kňazi, biskupi, kardináli a pápeži sa nesmú ženiť. Nemajú teda inú možnosť, ako praktizovať sexualitu mimo pravidiel pre manželstvo – a pomocnica v domácnosti kňaza, ktorý nie je dosť silný vo viere a svoju sexualitu neovládne, často sa stáva jeho milenkou. Iných kňazov to ťahá k závislým, mladistvým, naivným, bezbranným mladíkom a mužom;

– samozrejme hrá svoju rolu aj nadmerná sexualizácia nášho sveta masmédiami; ňou však nemožno vyargumentovať zodpovednosť systému katolíckej cirkvi;

– v tridsiatych rokoch získalo Írsko samostatnosť a stalo sa štátom, v ktorom mali všetku moc biskupi; redigovali dokonca aj ústavu. Klérus získal na desaťročia dominujúci vplyv vo všetkých oblastiach spoločenského života tohto „ideálneho“ katolíckeho štátu: platil tu absolútny zákaz potratov a homosexuality, samozrejme aj prísna cenzúra všetkých „neslušností“ a „nemravností“. To všetko bolo potvrdené ešte v roku 1983 Najvyšším súdom s poukazom na „kresťanský charakter“ írskeho štátu (nepripomína vám to Ábela Kráľa a jeho „Kráľovstvo vnútorne rozdelené“ v Literárnom dvojtýždenníku z 24. februára 2010?). Napriek tomu dochádzalo všade k zneužívaniu. Až v 1990-tych rokoch prišla „liberalizácia“, ktorú možno nazvať aj „sexuálnou revolúciou“ a až táto umožnila obetiam nahlas poukázať na tabuizované zneužívanie.

– čo má Ježiš proti tomu, žeby žena mala kňazskú funkciu?

– predpokladám nepriamy vzťah k celibátu: celibát má pre pedofilov určitú príťažlivosť, pretože tabuizuje sexualitu; nie kňazi sa z núdze stávajú pedofilmi, ale pedofili volia ako povolanie kňazstvo;

– zatiaľ neexistujú porovnávacie štúdie o pedofílii v evanjelických a katolíckych zariadeniach;

– biskup Mixa povedal niečo úžasne múdre: sexuálna sloboda posledných rokov je zodpovedná za zneužívanie detí katolíckymi kňazmi – pred desaťročiami až storočiami! Na také niečo treba prísť! Na to treba zvláštnu organizáciu a zvláštneho biskupa.

Práve pred chvíľou som zachytil správu slovenskej tlače: Zneužívanie kňazmi nahlásilo v Holandsku už 350 obetí.

Prameň: http://www.zeit.de/gesellschaft/zeitgeschehen/2010-02/bischof-mixa-missbrauch a iné

redakcie Die Zeit, Spiegel a Focus