Rencz Konštantín – životopis

Konštantín Rencz (Rencz Szilárd János) sa narodil 5. februára 1916 v Nižnom Medzeve (Unter Metzenseifen), okres Košice okolie. Bol tretím dieťaťom (dvaja chlapci zomreli krátko po narodení) Alžbety Renczovej (rod. Elisabeth Ruppová) a Karola Rencza. Obaja sa narodili v meste Tolna v južnom Maďarsku. Jeho rodičia sa presťahovali najprv z Budapešti do Košíc a potom v roku 1915 do Medzeva, kde si kúpili honosný dom od amerického podnikateľa, pochádzajúceho z Medzeva, ktorý sa pred vojnou vrátil do USA. Otec bol obchodník so železiarskym tovarom, matka fotografka.

Základnú školu (nemeckú) navštevoval v rodnom meste v rokoch 1922 – 1926. V rokoch 1926 – 1927 bol súkromným študentom nemeckého evanjelického gymnázia v Kežmarku. V rokoch 1927 – 1930 navštevoval katolícke gymnázium benediktínov v Budapešti, pričom býval u svojich príbuzných, otcovho brata a mamkinej sestry. V rokoch 1930 – 1935 študoval na gymnáziu „Csanád Vezér“ v meste Makó (južné Maďarsko pri Szegede), kde 15. 6. 1935 maturoval.

V rokoch 1935 – 1941 študoval veterinárstvo na VŠV v Budapešti – na „Magyar királyi József nádor Műszaki és Közgazdaság Tudományi Egyetem“ – Agrár és Állatorvosi kar.

13. 9. 1937 – prvá štátnica, 29. 10. 1940 – druhá štátnica, 30. 9. 1941 – tretia štátnica.

13. 12. 1941 – diplom veterinárneho lekára (bez doktorátu).

Od 31. 9. 1941 do 30. 4. 1942 je zamestnaný vo farmaceutickej firme „Phylaxia“, kde pracuje vo vývoji ako asistent a tu si aj píše doktorskú prácu.

Nakoľko rozpráva po nemecky, od mája do augusta 1942 pracuje ako zverolekár v Sedmohradsku v meste Tasnád (nem. Tressenberg), dnes Tăşnad, v Rumunsku.

1. 7. – 1. 9. 1942 okresný zverolekár v Alsószopor, dnes Supuru de Jos, v Rumunsku.

1. 9. – 1. 10. 1942 okresný zverolekár v Szászlekence, dnes Lechinţa, v Rumunsku.

1. 10. 1942 povolávací rozkaz do 4. husárskeho regimentu „Hadik András“ v Nyíregyháza.

1942 – 1943 vojenské školenia v Nyíregyháza, Budapešť, Nagyvárad (dnes Oradea), Besterce.

V auguste 1943 sa zúčastňuje bojov na fronte v Karpatoch a na Ukrajine v hodnosti zástavníka, v roku 1944 na fronte v Sedmohradsku a Maďarsku.

Začiatkom roku 1945 je front pri Balatone a husári sa dostávajú pod velenie nemeckého Wehrmachtu. 1. 4. 1945 pokračuje ústup do Rakúska a zajatie útvaru anglickými jednotkami. Nakoľko Konštantín Rencz vedel po nemecky, počas zajatia bol poverený anglickými okupačnými úradmi vykonávať terénnu veterinársku prax; miestny veterinár bol na fronte.

6. 5. 1945 bola Renczova husárska jednotka v obci St. Ulrich v Tirolsku demobilizovaná, on sám bol 23. 10. 1945 oficiálne prepustený zo zajatia, a 28. 10. 1945 vlakom Červeného kríža v sprievode anglických vojakov odvezený do Budapešti (ochrana pred rabujúcimi Rusmi).

V marci 1946 sa po prvý raz na krátky čas ilegálne vrátil do Československa.

29. 6. 1946 sa oženil v Budapešti so Zsuzsanna Ernőházai Rosenzweigovou, s ktorou sa zoznámil počas anglickej internácie v Rakúsku; v auguste 1946 s ňou prichádza do Nižného Medzeva, kde majú od 26. 10. 1946 trvalý pobyt. Majú spolu tri deti: Mária, * 1947 v Košiciach; Štefan, * 1951 v Prešove; Rita, * 1956 tiež v Prešove.

Mária žije od roku 1969 v Londýne; nevrátila sa zo študijného pobytu ako študentka FF – UPJŠ v Prešove.

Štefan Rencz – ukončil štúdium na VŠV v Košiciach v roku 1977. V rokoch 1978 – 1990 bol obvodným veterinárnym lekárom v Giraltovciach, okres Bardejov. V rokoch 1990 – 1993 pracoval ako odborný veterinársky lekár pre chov hovädzieho dobytka a genetiku na OVS v Prešove. V rokoch 1994 – 2009 bol zamestnaný vo dvoch distribučných farmaceutických firmách.

Rita – odborná asistentka na Pedagogickej fakulte Prešovskej Univerzity.

Od 1. 11. 1946 je Konštantín Rencz súkromným zverolekárom v Nižnom Medzeve, od 25. 4. 1947 aj vo Vyšnom Medzeve. Od 20. 8. 1947 je prideleným zverolekárom v Prešove, od 15. marca 1948 radcom na ONV a okresným zverolekárom.

27. 10. 1953 si nostrifikuje viedenský veterinársky diplom, keď už predtým 27. 6. 1953 obhájil na VŠV v Brne dizertačnú prácu „Pokusy o hormonálnu kastráciu vo výkrme sviniek“ a dostal doktorský titul.

V rokoch 1949 – 1957 je krajským zverolekárom v Prešove, od 1. februára 1957 zamestnaný vo veterinárnej nemocnici v Prešove. Od roku 1961 do 1981 je vedúcim oddelenia patológie a histológie na Štátnom veterinárnom ústave v Prešove.

5. februára 1983 odchádza do dôchodku a už 25. októbra 1983 po ťažkej chorobe umiera v Prešove, a je pochovaný vo svojom rodisku v hrobke svojich rodičov v Medzeve.

Ocenenia:

1955 – Najlepší pracovník poľnohospodárskeho odboru KNV

1957 – Čestné uznanie za vzorné plnenie úloh na veterinárnom úseku, Odbor poľnohospodárstva KNV

1960 – dtto

1966 – Čestné uznanie za úspešné splnenie úloh – Riaditeľ ÚSVÚ – Praha

1976 – Rezortné vyznamenanie „Vynikajúci pracovník poľnohospodárstva a výživy“ – Ministerstvo PaV

1976 – Rezortné vyznamenanie „Vynikajúci pracovník poľnohospodárstva a výživy“ – Riaditeľ ÚŠVÚ – Bratislava

1976 – Čestné uznanie za úspešné splnenie úloh – Riaditeľ ÚŠVÚ – Bratislava

1976 – Ďakovný list za vynikajúcu prácu – Riaditeľ OPS – Brno

1978 – Bronzová plaketa – „Rezső Manninger „za vynikajúcu spoluprácu s ÁEŰ (Veterinárny ústav v Budapešti)

1978 – Bronzová plaketa – Bóly-Harkány – odmena za spoluprácu s maďarskou hydinárskou farmou