Ochrana slobody myslenia, viery a prejavu

Arik Platzek

Správa IHEU ku dňu ľudských práv 2013 poukazuje na hrozné nedostatky v tejto oblasti na celom svete. Vo veľkej väčšine štátov sú ľudia prenasledovaní, diskriminovaní a niekedy aj extrémne trestaní – pretože majú svetonázor, ktorý sa líši od mienky väčšiny, alebo odmietajú nejakú náboženskú ideu. Zástupcovia IHEU odovzdali túto správu poslancom Európskeho parlamentu v Den Haagu.

Najhoršie sú na tom ľudia bez náboženského presvedčenia alebo s odlišnými vierami v Afrike, v Ázii a na Strednom východe. V 31 štátoch sa praktizujú hrubé porušenia ľudských práv. V 13 oficiálne islamských štátoch hrozí za neverectvo podľa zákona trest smrti: Afganistan, Irán, Malajzia, Maldivy, Mauretánia, Nigéria, Pakistan, Katar, Saudská Arábia, Somálsko, Jemen a Zjednotené arabské emiráty. Ateisti tu žijú v stálom strachu o svoj život, ale aj nemoslimskí veriaci sú tu prenasledovaní a znevýhodňovaní. V mnohých štátoch existujú početné trestné sankcie za kritické názory na náboženstvo. V 39 štátoch existuje trest väzenia za tzv. blasfémie (rúhanie).

Prezidentka IHEU Sonja Eggerickxová povedala americkému týždenníku Time, že „správa o stave ľudských práv v preverených 192 štátoch ukazuje, že prevažná väčšina štátov zlyháva pri rešpektovaní ľudských práv ateistov a voľnomyšlienkarov, hoci všetky štáty podpísali konvenciu o rovnakom prístupe ku všetkým svojim občanom.“

Bez kritiky sa neobišlo ani Nemecko. V správe sa uvádza prípad profesorky praktickej filozofie Ully Wesselsovej, ktorú pre jej kritický postoj k náboženstvu odmietla zamestnať Univerzita v Erlangene-Norimbergu. Stalo sa tak na podklade práva veta katolíckych biskupov pri hlasovaní o obsadzovaní aj nie teologických katedier. Wesselsovej prípad rieši teraz Spolkový ústavný súd. Keď vyšli najavo staré prípady zneužívania moci katolíckej cirkvi pri menovaní univerzitných profesorov, rozhodla sa katolícka cirkev vo februári 2013 predbežne sa veta zrieknuť. Výroky, kritizujúce náboženstvo, môžu byť potrestané podľa paragrafu 166.

Správa nezachycuje každodennú diskrimináciu zamestnancov katolíckych aj evanjelických podnikov a inštitúcií, napr. nemocníc a škôl, resp. Caritas a Diakonia, ako ju názorne opisuje v auguste 2013 vydaná kniha Lojálne slúžiť od Corinny Gekelerovej, alebo krivda na bezkonfesijných rodičoch a žiakoch vo veci pokračovania v štúdiu, či nedostatok necirkevných zariadení v oblasti zdravotníctva a opatery detí.

V správe prichádzajú k slovu najmä obete nedodržania ľudských práv v oblasti slobody myslenia: Kacem El Ghazzali, marocký Berber, ktorý musel ujsť pre svoj otvorený ateizmus z Maroka do Švajčiarska; alebo egyptský ateista a bloger Alber Saber, ktorý bol väznený a súdený a tiež ušiel pred trestom 3 rokov väzenia do Európy. Do predslovu Správy títo dvaja napísali: „Sloboda myslenia a viery sa nesmie kompromitovať. Kde vlády robia ľuďom násilie pre ich presvedčenie, tam trpia všetky ľudské práva. O problémoch treba otvorene diskutovať, lebo inakšie sa nevyriešia.“

Systematická a značná diskriminácia nevercov existuje nielen mimo Európy, ale aj v temer všetkých štátoch EÚ. Už spomenuté zákony proti blasfémii platia nielen v Nemecku, ale aj v početných iných štátoch EÚ – dokonca s prísnejšími trestami na Malte, v Poľsku, Maďarsku alebo Grécku. Rovnaký štatút pre nevercov ako pre veriacich atestuje Správa len Holandsku a Belgicku.

Pomerne dobre sú na tom Spojené štáty, kde sa vyskytujú len mierne deficity pri výklade slobody myslenia na federálnej úrovni, ale vcelku je situácia ateistov uspokojivá. Na štátnej a okresnej úrovni treba pripomenúť šesť štátov, kde otvorene ateisticky mysliaci ľudia nemôžu zastávať určité vyššie úrady.

Bob Churchill, tlačový referent IHEU a jeden z autorov Správy, komentoval ju presvedčením, že prispeje k zberu údajov o porušovaní ľudských práv ateistov, bezkonfesijných a inoveriacich, čo uľahčí aj na tento účel založená nová webová stránka.

O Slovensku sa v správe hovorí, že tu existujú systematické náboženské privilégiá, že náboženské inštitúcie dostávajú daňové úľavy, že štát financuje náboženské školy a že aspoň v niektorých verejných školách je povinná výučba náboženstva, Osobitne sa spomína Konkordát s Vatikánom z roku 2000, rozšírený v rokoch 2002 a 2004 a zaisťujúci vplyv a financovanie 11 cirkví a náboženských spoločností na školy a armádu. V roku 2009 to bolo 37,19 miliónov Eur (asi 50 miliónov USD).

Pramene: Freedom of Thought Report, Download the Report; Diesseits, UN-Menschenrechtsrat: IHEU prangert weltweite Verfolgung von Atheisten an