Je kresťanstvo vierou pre jednoduchých ľudí?

Rastislav Škoda

V januári 2005 dostala Elaine Howard Ecklundová, mimoriadna profesorka sociológie na Riceovej univerzite v Houstone, TX, päťročný grant vo výške vyše 280 000 USD na výskum nábožnosti a spirituality medzi vedcami (vysokoškolsky vzdelanými fyzikmi, chemikmi, biológmi, lekármi, sociológmi, psychológmi, antropológmi a ekonómami) na elitných amerických univerzitách. Prekvapuje, že vynechala matematikov. Vzišlo z toho niekoľko overených článkov a kniha Science vs. Religion: What Scientists Really Think (2010) – Veda vs. náboženstvo: čo si vedci v skutočnosti myslia.

Ecklundová sa podujala vyvrátiť zistenia Larsona & Withama z roku 1998, že o. i. len 7 % vedcov verí na osobného boha, no aj nálezy iných prieskumov.

Uzatvára, že prieskumom medzi 1 700 vedcami a rozhovorom s 275 z nich zistila, že „temer 50 % (amerických) vedcov je religióznych (nábožných) v tradičnom zmysle slova a vyše 20 % sa považuje za spirituálnych, hoci sa vyhýbajú náboženstvu.“

Ecklundovej čísla sa však dajú čítať aj inak; vravia, že 72 % vedcov sú ateisti alebo agnostici a 53 % je bez náboženskej príslušnosti, čo je síce o niečo menej, ako sa uvádza v iných prieskumoch, ale je to konzistentné s platnou celkovou predstavou o náboženstve v USA.

Vážnu námietku možno vzniesť proti zarátaniu židovských vedcov medzi nábožensky cítiacich občanov, hoci 75 % ich je ateistami alebo agnostikmi.

Ak sa vedec označí za náboženského liberála, je to pre konzervatívneho katolíka zlá novinka: treba si byť vedomý, že v USA to znamená temer bez náboženskej príslušnosti.

Podobná je situácia pri výraze spiritualita. Ecklundová zdôrazňuje, že 22 % ateistov sa označuje za „spirituálnych“, dávajúc tomu výrazu náboženský význam. To sa nedá. Spirituálne emócie poznajú ateisti napr. pri obdive prírody; poznajú aj úžas pri jej nádhere či ukrutnosti a zaobídu sa pritom bez myslenia na nadprirodzeno.

Ecklundová uznáva, že mnohí vedci sú silne ateistickí, napríklad fyzik Arik, ktorý hrdo prehlásil, že „jeho deti boli úspešne indoktrinované a veria, že viera v Boha je forma mentálnej slabosti“.

Jej záver sa nemôže vyhnúť konštatovaniu, že hoci elita vedcov je pobožnejšia, ako sa predpokladalo, predsa je podstatne menej religiózna ako celková populácia.

Čo sa k tomu dá povedať?

Kristus si viackrát sťažoval na neschopnosť elity farizejov pochopiť ho a Pavel sa témy „kresťanstvo je vecou chudobných duchom“ zmocnil s entuziazmom. Takže by to bolo v poriadku.

Je však iróniou vývoja kresťanstva, že ak vždy odmietalo nálepku byť„elitou“ spoločnosti a považovalo sa za príťažlivé pre masy jednoduchých ľudí, vždy prenechávalo elite svojich mysliteľov, aby priniesli dôkazy existencie Boha alebo pravdivosti Biblie, čo vždy končí veľmi akademickou (trápne neplodnou) debatou.

Moroboshi sa v internete pýta: Dá sa uvažovať o tom, že veriť niečo také absurdné a nelogické ako hocktoré náboženstvo, vyžaduje, aby veriaci bol, úprimne povedané, idiotom? Potom by platilo, že nie náboženstvo ohlupuje ľudí (čo sa iste občas prihodí), ale že hlúpych priťahuje hlúpe učenie; hlúpym chýba inteligencia na kladenie otázok. (Za hlúpeho sa pre potreby týchto riadkov považuje opak vedca. Miluj hlúpeho, ale nenáviď hlúposť! Ale pozor: Je istým znakom hlúposti hlásať, že hlúpi sú len tí, čo s vami nesúhlasia.)

Ak je však kresťanstvo náboženstvom pre jednoduchých ľudí, načo potrebuje teológiu?

V určitých kresťanských kruhoch panuje názor, že podstatou kresťanstva je poníženosť a podstatou vedy elitizmus a arogancia. Minty Science považuje opak za pravdu: koncepcia akejkoľvek elity sa prieči základnému princípu vedy, že niet absolútnej a večnej pravdy a že odvolávanie sa na autoritu nemá cenu. Nezáleží na stave a postavení toho, kto hovorí o vede – záleží len na hodnote dôkazov. Presvedčivé dôkazy nás poučili, že nemáme vrodené postavenie špeciálne privilegovaných bytostí v živočíšnej ríši a naučili nás byť skromnými. Naopak je to s kresťanstvom. Môže to byť náuka pre spodinu spoločnosti, ale zakladá sa aj na predstave, že existujú absolútne pravdy a večná autorita, ktorú treba absolútne poslúchať; že ľudia sú stvorení na obraz boží, že sú jediné stvorenia, čo majú špeciálne privilégium – dušu. To viedlo teológov k vybudovaniu kresťanských cirkví s ich hierarchiami dôležitých mužov v čele. Neškodilo by im viac pravdivej skromnosti či poníženosti a na jednej strane je škandál, že ženy tam nemajú prístup; no na druhej strane – oplatilo by sa im kvôli tomu ohlúpnuť?

Kto verí, že v kostole si zaje mäsa mesiáša spred dvetisíc rokov, nemá v hlave všetko v poriadku… No ľudia môžu veriť na hlúposti a byť šikovní v iných, dôležitejších veciach. Napriek tomu sa zdá, že väčšina kresťanov sú ľudia menej inteligentní ako väčšina ateistov. Ešte horšie sú na tom ľudia iných vier, napr. moslimovia a vúduisti.

Skutočnosť, že táto štúdia sa urobila v rámci grantu od Templetonovej nadácie, je náznakom zaujatosti a objednaného výsledku. Veríte záverom článku, že po osemdesiatke fajčenie neškodí zdraviu, keď výdavky na prieskum a honorár za napísanie platí najväčší výrobca cigariet, firma Philip Morris?

„Templetonova cena za pokrok vo výskume alebo objav vo veciach duchovných skutočností“ je najvyššia finančná odmena pre jednotlivca od dobročinnej organizácie – 1 milión anglických libier. Prvá ju dostala matka Tereza v roku 1973, vlani ju dostal biológ F. Ayala. V hodnotiacej komisii bývajú hindovia, kresťania, židia, budhisti, moslimovia a ateisti (veru!).

Prameň: John Templeton Foundation, Religion and Spirituality Among Natural and Social Science Faculty at Elite Research Universities a iné www-stránky.