Prvým predpokladom, aby sme danú úlohu mohli riešiť je jej jasná a jednoznačná formulácia a identifikácia, ako aj ujasnenie cieľa, ktorý sledujeme riešením príslušnej úlohy. Za tým nasleduje tzv. formulácia problému, napr. matematickými prostriedkami (modelom), čiže problém musíme formalizovať pomocou nejakej sústavy vzťahov medzi premennými a konštantami. Formalizovanie konkrétnej úlohy si spravidla vyžaduje individuálny prístup, adaptáciu štandardných postupov, príp. nový typ modelu. Na formalizáciu možno použiť aj iný spôsob ako matematický, môže to byť napr. grafický model. Pre riešenie úloh na počítači je však matematická formulácia najvhodnejšia.

V tejto etape je potrebné nájsť algoritmus riešenia úlohy. Zisťuje sa, či úloha je riešiteľná, či má jedno alebo viac riešení, načrtávajú sa možnosti riešenia a rozhoduje sa o druhu metód. Vytypovaná metóda riešenia musí zabezpečovať dosiahnutie požadovaných výsledkov (výstupné informácie), ale zároveň musí presne určiť, ktoré vstupné údaje budú potrebné. Úloha sa zovšeobecňuje a uskutočňuje sa prvá predstava o algoritmickej riešiteľnosti.

Po správnej formulácii a analýze úlohy nasleduje etapa syntetickej činnosti, v ktorej sa popíše logika a postup riešenia úlohy. Výsledkom tejto etapy je riešiaci algoritmus. Do tejto etapy môžeme zahrnúť aj programovanie úlohy. Pod pojmom programovanie rozumieme činnosť, pomocou ktorej sa uskutočňuje prevod úlohy z ľudského vedomia do formy vhodnej pre spracovanie na počítači. Výsledkom tejto činnosti je program. Program je algoritmus v takej forme, ktorej rozumie počítač, t. j. program je zápis algoritmu v niektorom programovacom jazyku.