Náboženskí fundamentalisti tvrdia, že ich svätá kniha je neomylná a uznávajú len jej doslovný výklad, akokoľvek protirečí poznatkom z najrozmanitejších vied - napr. geológie a paleontológie, biológie, alebo archeológie, histórie a biblistiky.
Ako sme videli v sérii článkov Biblia vs história, podľa veľkej väčšiny (aj veriacich) archeológov, historikov a biblistov v knihách Biblie nájdete pramálo skutočnej histórie, teda histórie podanej tak, ako sa naozaj odohrala.
Kedže sa fundamentalisti nemôžu oprieť o konsenzus bádateľov, často obracajú pozornosť viac teologickým smerom, a to na údajne naplnené proroctvá. Tie podľa nich dokazujú, že Biblia je inšpirovaná Bohom, čo pre zmenu vraj implikuje jej neomylnosť alebo dokonca doslovnú pravdivosť.
Skutočne možno biblické proroctvá považovať za hodnotný dôkaz?
Ani prinajmenšom.
Podrobnejší pohľad prezradí, že zďaleka nie sú impozantne presné. Väčšina totiž spadá do nasledovných troch kategórií:
nejasné predpovede - najjednoduchší spôsob, ako „vyrobiť“ úspešné proroctvo, je prinášať predpovede, ktoré sú vágne (ako napr. Nostradamove) a poskytujú široké možnosti interpretácie. Vďaka tomu možno za naplnenie proroctva považovať rozmanité udalosti.
nevyhnutné udalosti - predpovede udalostí, ktoré sú veľmi pravdepodobné alebo nevyhnutné, napríklad pád niektorého mesta či pevnosti, prípadne úpadok mocnej ríše. V staroveku bolo prakticky každé významnejšie mesto či pevnosť skôr či neskôr dobyté a každá slávna ríša skôr či neskôr upadala. Pôsobivé by bolo, keby proroctvá predpovedali, kedy presne k niečomu takému dôjde. Ale také proroctvá biblické božstvo neposkytovalo.
retrodikcia - biblistom sa podarilo aspoň približne určiť vek kompozície biblických kníh a dokonca ich konkrétnych pasáží. Ukázalo sa, že mnohé texty opisujúce najdávnejšie udalosti boli skomponované oveľa neskôr ako texty opisujúce nedávnejšie udalosti. To znamená, že v procese tzv. retrodikcie mohli byť do príbehov o dávnych obdobiach vložené proroctvá oveľa neskôr, ako sa ich „predpovede naplnili“. To isté sa mohlo diať dlho po skomponovaní biblických kníh. Vieme totiž, že v priebehu stáročí po svojom vzniku boli výrazne upravované.
Okrem retrodikcie mohlo dochádzať k presne opačnému procesu, a síce „vypadávaniu“ zahanbujúco nenaplnených proroctiev z príbehov v procese ústneho podania či z textov v procese ich editovania a výraznejších tzv. redakčných zásahov. Biblia však napriek tomu obsahuje mnohé nenaplnené poroctvá.
Pozadie niektorých údajne naplnených proroctiev je v skutku kuriózne a dokazuje, že pisatelia textov Nového zákona nie celkom rozumeli písomnostiam Starej zmluvy (čo vážne spochybňuje akékoľvek tvrdenia o jej „nadprirodzenom inšpirovaní“).
Celý článok tu:
odkaz
