Ľudský mozog sa približne pred 3000 rokmi zmenšil, vedci možno našli vysvetlenie štúdiom mravcov.
Veľká veľkosť ľudského mozgu je to, čo z nás robí (pravdepodobne) najinteligentnejšie stvorenia na Zemi, ale nový výskum prekvapivo odhaľuje, že náš mozog sa mohol pomaly zmenšovať pred asi 3000 rokmi. Sme stále menej múdri? Vedci to ešte nie sú pripravení vyhlásiť, ale našli možnú odpoveď na záhadu veľkosti mozgu štúdiom mravcov a využívania kolektívnej inteligencie v ich sociálnych organizáciách.
Výskumníci zistili, že počas veľkej časti ľudskej evolučnej histórie náš mozog neustále rástol. V skutočnosti, ak počítate od našich posledných spoločných predkov so šimpanzmi pred šiestimi miliónmi rokov, veľkosť ľudského mozgu sa takmer zoštvornásobila. Stalo sa to čiastočne vďaka zlepšeniu stravy a výživy raných ľudí. Cro Magnons, Homo sapiens, ktorí mali najväčší mozog v histórii, žili pred 20 000 až 30 000 rokmi. Ale ako poukazuje nedávna štúdia vedcov z Dartmouthskej a Bostonskej univerzity, približne pred 3 000 rokmi, počas súčasnej geologickej epochy holocénu, sa náš mozog začal zmenšovať.
Prekvapivým faktom o dnešných ľuďoch je, že naše mozgy sú menšie v porovnaní s mozgami našich pleistocénnych predkov,“ povedal spoluautor štúdie Dr. Jeremy DeSilva z Dartmouth College a dodal: „Prečo sa naše mozgy zmenšili veľká záhada pre antropológov."
Kedy sa ľudský mozog začal zmenšovať?
Vedci zistili, že trend redukcie mozgu začal oveľa skôr, ako niektorí predchádzajúci pozorovatelia tohto javu navrhovali. Analýzou súboru údajov 985 fosílnych a súčasných ľudských lebiek vedci našli obdobia rastu mozgu pred 2,1 a 1,5 miliónmi rokov, ale tiež presne určili obdobie pred približne 3 000 rokmi ako čas, keď sa veľkosť mozgu začala zmenšovať. Predchádzajúce výskumy odhadovali, že za posledných 20 000 rokov sa priemerný objem ľudského mozgu zvýšil z 1 500 kubických centimetrov (cc) na 1 350 ccm – zmenšil sa asi o 150 cc, čiže o 10 % (veľkosť tenisovej loptičky, ako tvrdia komentátori). poukázal).
"Väčšina ľudí si je vedomá toho, že ľudia majú nezvyčajne veľké mozgy - výrazne väčšie, než sa predpokladalo na základe veľkosti nášho tela. V našej hlbokej evolučnej histórii sa veľkosť ľudského mozgu dramaticky zväčšila," povedal ďalší spoluautor štúdie James Traniello z Bostonskej univerzity. "Zmenšenie veľkosti ľudského mozgu pred 3000 rokmi bolo neočakávané."
Prečo sa mozgy začali zmenšovať?
Veľkou otázkou samozrejme je: „Prečo ide naša evolúcia opačne?“ Interdisciplinárny výskumný tím, ktorý zahŕňal biologického antropológa, behaviorálneho ekológa a evolučného neurobiológa, v štúdii píše, že ich techniky datovania „nepodporujú hypotézy“. týkajúci sa zmenšenia veľkosti mozgu ako vedľajšieho produktu zmenšenia veľkosti tela, v dôsledku prechodu na poľnohospodársku stravu alebo ako dôsledok samodomestikácie.
Predchádzajúce dohady o zmršťovaní skutočne predpokladali, že keď sa veľkosť priemerného ľudského tela v priebehu tisícročí zmenšila, začali sa zmenšovať aj naše mozgy. Väčšie telo by muselo podporovať väčší nervový systém. Ďalším aspektom je, že zmenšujúce sa telá by podporili menšiu veľkosť panvy u žien, ako napísal Scientific American, a selekcia by následne mohla podporiť narodenie detí s menšou hlavou.
Ale tím, ktorý stojí za novou štúdiou, nenašiel dôkazy pre tieto vysvetlenia. Čo teda navrhli ako dôvod, prečo sa mozgy Homo sapiens začali zmenšovať?
Vedci sa domnievajú, že dôvod, prečo nepotrebujeme mozgy rovnakej veľkosti, spočíva vo vytvorení našich sociálnych systémov, ktoré uprednostňujú distribuované zhromažďovanie a zdieľanie vedomostí a informácií a zároveň ponúkajú výhody pri „rozhodovaní na úrovni skupiny“. Keďže mozgy spotrebúvajú veľa energie, schopnosť čerpať zo znalostí zhromaždených vo väčšej spoločnosti by si vyžadovala menej individuálnej mozgovej energie, ktorú treba vynaložiť na ukladanie a spracovanie informácií. Menší mozog by teda túto prácu zvládol rovnako dobre.
Čo sa však stalo asi pred 3000 rokmi, čo konkrétne ovplyvnilo náš mozog? Je zaujímavé, že výskumníci tiež naznačujú, že nástup písania pred približne 5 000 rokmi mal pravdepodobne výrazný vplyv na „neurónovú architektúru“ jednotlivých ľudských mozgov zvýšením sily skupinového poznania. Rozhodovanie čoraz prepojenejšej skupiny mohlo viesť k „adaptívnym skupinovým reakciám presahujúcim kognitívnu presnosť a rýchlosť individuálnych rozhodnutí a malo by to kondičný dôsledok“. To mohlo viesť k zníženiu veľkosti ľudského mozgu „v dôsledku úspor metabolických nákladov“.
Čo nás môžu naučiť mravce
K svojim záverom vedci nečakane dospeli štúdiom mravcov. Ako píšu vedci vo svojom článku: „Ľudia žijú v sociálnych skupinách, v ktorých viaceré mozgy prispievajú k vzniku kolektívnej inteligencie. Zatiaľ čo pochopenie historických síl ovplyvňujúcich evolúciu mozgu u ľudí je zložitým počinom, pričom ako dôkaz možno použiť iba fosílne záznamy, vedci sa zamerali na spoločenstvá mravcov.
odkazPozoruhodná ekologická diverzita mravcov a ich druhová bohatosť zahŕňa formy konvergujúce v aspektoch ľudskej sociality, vrátane veľkosti veľkých skupín, agrárnej životnej histórie, deľby práce a kolektívneho poznania,“ vysvetľujú vedci v štúdii. Rozsah sociálnych systémov v spoločnostiach mravcov im umožnil testovať hypotézy a prísť s poznatkami, ktoré poskytujú všeobecný pohľad na to, ako môžu selektívne sily ovplyvniť veľkosť mozgu.
Výskumný tím sa zameral špecificky na vytváranie výpočtových modelov, ktoré reprezentujú vzorce veľkosti mozgu robotníkov a spotreby energie, pričom sa zamerali na skupiny mravcov Oecophylla weaver, Atta leaf cutter a obyčajný záhradný mravec Formica. Zistili, že kolektívna inteligencia a deľba práce mali vplyv na rozdiely vo veľkosti mozgu. V skupine so zdieľateľnými znalosťami a individuálnou špecializáciou na konkrétne úlohy sa mozgy pravdepodobne prispôsobili kvôli efektívnosti, čo následne zmenšilo veľkosť.
„Spoločnosti mravcov a ľudí sú veľmi odlišné a vydali sa rôznymi cestami sociálneho vývoja,“ povedal Traniello. "Napriek tomu mravce tiež zdieľajú s ľuďmi dôležité aspekty spoločenského života, ako je skupinové rozhodovanie a deľba práce, ako aj výroba vlastných potravín (poľnohospodárstvo). Tieto podobnosti nás môžu vo všeobecnosti informovať o faktoroch, ktoré môžu ovplyvniť zmeny vo veľkosti ľudského mozgu."
Aj keď tento výskum nemá definitívne odpovede na to, čo ovplyvnilo meniaci sa objem nášho mozgu, nové modelovanie je fascinujúcim krokom vpred v priblížení sa k úplnejšiemu obrazu našej evolučnej transformácie.
odkaz
