Dobre. "Principiálne tak, že ľudské telo je už dopredu vytvorené "zo strany zeme" tak, aby zodpovedalo ľudskej duši, teda aby ho ľudská duša, ktorá prichádza "zo strany neba" mohla kompletne preniknúť sama sebou a tým aby ho mohla využívať pre svoje ciele a úlohy."
ALE:
V roku 1661 chytili v liptovských horách asi deväťročného chlapca, ktorý žil medzi medveďmi, hrýzol, škriabal a urputne sa pri chytení bránil, takže lovcom trvalo dosť dlho, kým sa im podarilo zviazať ho a odviesť.
V roku 1767 sa lovci na územie Zvolenskej župy objavili medvedí brloh a v ňom nahé divé dievča. Vek mu odhadli na 18 rokov. Malo svalnatú postavu a veľmi hnedú pokožku. Muži ho odniesli do nemocnice v Krupine. Nebolo schopné ľudskej reči. Tento prípad opísal francúzsky fyzik a vedec J. A. Sigaud de Lafond v Slovníku prírodných divov z roku 1781.
V roku 1818 sa na zber lesných plodov vybrala matka s dvojročným dievčatkom. Dieťa položila na plachtu a vzdialila sa. Keď sa vrátila, dieťa už nenašla. Po 15 rokoch poľovníci zastrelili medvedicu a náhodou objavili pred rokmi stratené dievča. Nepoznalo ľudskú reč, nevedelo chodiť vzpriamene a jedávalo len surové mäso a rastlinnú potravu.
V roku 1844 v chotári obce Hybe pltníci spozorovali divú ľudskú bytosť v spoločnosti medveďa. O mieste stretnutia podali hlásenie obecnému predstavenstvu v Hybe, ktoré informovali aj o tom, že po rovni kráčala o dvoch, ale hore vrchom o štyroch. Horárom sa podarilo šelmu odohnať a divokú ženu odchytiť. Odhadovali jej okolo 20 rokov. Ujala sa jej jedna zo žien z obce. Vyumývala ju a obliekla do šiat. Ona však všetko zo seba postrhala, Vravieť nevedela. Privykali ju aj k práci, ale museli ju k tomu nútiť pod hrozbou trestu. Najradšej sedávala na podstienke a vyhrievala sa na slnku. Po pol druha roku ju vraj odviedli nevedno kam, alebo sama utiekla. Tento posledný prípad je zaznamenaný aj v kronike liptovskej obce Hybe či v Časopise Museálnej slovenskej spoločnosti.
Ďalší z podobných prípadov je známy z pohoria Žiar, kde v roku 1883 objavili v medveďom brlohu dospievajúce dievča. Po nájdení žilo dievča v Slovenskom Pravne. Udáva len, že dievča umrelo veľmi skoro, lebo „nebolo zvyklé ľudskej strave“.
V chotároch Spišskej Magury koncom 19. storočia viacero ľudí nahlásilo pozorovania medvedice, ktorá sa potulovala v lesoch s medvieďatami a asi trojročným dieťaťom.To sa však nepodarilo chytiť a o jeho ďalšom osude sa nič nevie. Časovo najnovšia, no neoverená a veľmi strohá správa hovorí o tom, že v rokoch prvej svetovej vojny vyrástlo medzi medveďmi na strednom Slovensku divé dievča.
Nad týmito prípadmi zo Slovenska vznikajú pochybností z dôvodu zimného spánku medveďov. Niekoľko mesiacov nič neprijímajú ani nevylučujú, ich organizmus žije len z energie uloženej v zásobách tuku. Ľudský organizmus by nízke teploty a nedostatok potravy nemal byť schopný vydržať. Ale existencia týchto prípadov svedčí o opaku. História hovorí, že hoci sú takéto prípady zriedkavé – stali sa. Bez ohľadu na to, že na mnohé otázky nepoznáme a ani nebudeme poznať odpovede.
Ako sa prejavilo preniknutie duše do tela týchto nikým nevychovávaných ľudí?Nadja, včera
