Deti, vyrastajúce v láske vidia svet inak, ako deti z toxických rodín, ktoré boli nútené zamerať sa nie na šťastné detstvo, ale vlastné prežitie.
Každé dieťa by malo mať šťastný a bezpečný domov. Pretože pramálo z nich má skutočne empatických a láskavých rodičov, naučí sa existovať v móde prežitia. Život si neužívajú, je pre ne len každodenným bojom o prežitie.
Hoci majú všetky deti nárok na bezstarostné detstvo, len niektorým sa ho pošťastí mať. Mnohé z nich nežijú v bezpečnej domácnosti a nemajú rodičov, ktorí by im poskytli istoty a lásku. Deti v preživšom móde nemajú možnosť byť deťmi – naopak musia rýchlo dospieť, pretože sa stretli s nepriazňou a hrozbou dospelého sveta.
Chýba im to najdôležitejšie pre zdravý vývoj, a síce bezpečie a istota, ktorú im mala zaistiť rodina. Deti sú však príliš nezrelé na to, aby dokázali náročnú situáciu zvládnuť, nemôžu sa spoľahnúť na rodiča, aby im zaistil bezpečie, tak sa naučia prežívať ako najlepšie vedia – v preživšom móde .
Z ustráchaných detí sa stanú stratení dospelí
Predstavte si malé dieťa, ktoré sa maximálne spolieha na rodičov. Sú mu všetkým, koniec koncov ako pre všetky deti. Rodič však (možno nevedome) dieťaťu ubližuje. Dieťa sa cíti zle, jeho pocity mu vravia, že rodič spôsobuje nepríjemný stav. Napríklad otec či matka večer pijú alkohol, a potom sa hádajú.
Dieťa cíti napätie, strach, frustráciu – jeho existencia, život, svet sú ohrozené. Povie otcovi či matke, že sa ich bojí keď sa napijú a hádajú. Rodičia mu však vynadajú, aby sa neplietlo do dospelých problémov. A tu vzniká traumatizované dieťa, postavené pred dilemu – bude počúvať svoje pocity a riskovať, že mu opätovne vynadajú, potrestajú ho alebo odmietnu lásku, alebo sa naučí ignorovať svoje prežívanie v snahe prežiť toxickú atmosféru rodiny?
Väčšina detí zaprie svoje pocity, odpojí sa od svojho prežívania, čo má za následok stratu akéhosi životného kompasu, ktorý nám ukazuje smer. Z dieťaťa sa tak stane stratený dospelý bez zmyslu, radosti a životného smeru, ktorý len prežíva.
Dospelý, ktorý nenávidí život
Deti, vyrastajúce v toxickom prostredí robia všetko pre to, aby prežili, a to deň čo deň . Pijú, drogujú, sú agresívne, stretávajú sa s neprávnou partiou – všetko preto aby utlmili bolesť, ktorú im spôsobil nedostatok základných potrieb. Ak agresivita pomáha dieťaťu cítiť sa pri moci, bude agresívne, ak nezáväzný sex pomáha adolescentom cítiť sa milovaní, budú v tom pokračovať – a to je mód prežitia, ktoré si dieťa adaptuje v snahe nepriznať si utrpenie.
Ak bolo vo vašej rodine primálo lásky, otvorenosti a pocitu bezpečia, pokiaľ ste sa cítili neustále ohrození, telo vyplavovalo stresové hormóny.
Toxické prostredie nie je len atmosféra bojov, závislých rodičov alebo rozvodu – je to i nedostatok láskavých slov, objatí, prejavov lásky a naopak primnoho kritiky, rozkazov, komandovania a trestov za chyby. Výsledkom je vždy dieťa, ktoré vyrastie v neradostného dospelého, nenávidiaceho život.
https://najmama.aktuality.sk/clanok/314997/deti-vychovane-v-laske-vidia-svet-inak-ako-deti-vychovane-v-strachu/Nadja, 21.10.2024 13:25
