Oheň

Zas som v jame levovej,
a v noci snívam len o nej,
krása jej ma očarila,
do pamäte sa mi vryla.

Prázdnota ma vyplňuje,
mesiac z diaľky pokukuje,
diví sa a horekuje,
samota už zasa tu je.

Desivá a neľútostná,
je to ako doba pôstna,
keď si musíš odopierať,
žalúdok ti bude zvierať.

Bez Teba je život prázdny,
bezduchý a celkom fádny,
nemá vôbec žiadny zmysel,
už aby som čím skôr visel.

Prečo nie si teraz so mnou,
zverím sa Ti s túžbou skromnou,
prosím príď a buď mi všetkým,
zabudni čo bolo predtým.

Navonok sa možno smejem,
tvárim sa že všetko zvládam,
vo vnútri však tíško tlejem,
uhasí ma niekto hádam.

Ohňom, ktorý večne horí,
len tým, čo prenáša aj hory,
a zmysel nášmu bytiu dáva,
keď príde, navždy ostáva.

Prosím staň sa požiarnikom,
čo zachráni ma pred ohníkom,
ten páli, dusí, zabíja ma,
nech počká ešte v zemi jama.

Zhorel som už skoro celý,
srdce sa mi nezacelí,
a smútok ten ma zožiera,
ostala mi len viera.

Odhoď prosím svoju masku,
ponúkam Ti predsa lásku,
v maximálne čistej forme,
udělej to bitte for me.