Stribog

pán všetkých vetrov...

09.04.2022 17:44

Na počiatku vekov, keď Svarog udrel mlatom po svätom kameni Alatyre, rozletelo sa na vôkol mnoho iskier, z ktorých sa zrodilo mnoho bohov. Jedného dňa sa rozhodol Svarog rozdeliť vládu nad svetom medzi nich.
Stribogovi, bohu vetra, pripadla vláda nad moriami, oceánmi a pustatinami. Stribog nebol spokojný s úlohou, ktorá mu pripadla a ponosoval sa, že by radšej vládol v podsvetí, no tam vláda už patrila temnému Kaščejovi.
Stribog sa teda nestaral o oceány a pustatiny, ale začal sa ponevierať po Irii, ba i na zem zablúdil, kde potom vyváľal stromy aj s koreňmi, ničil polia i domy.
Otec Svarog, nebeský kováč, sa rozhodol zakovať synovi ústa z obavy, aby Stribog svojím dychom nespôsobil koniec sveta. Toto rozhodnutie Stribog musel poslúchnuť, no nahnevalo a urazilo ho to tak, že sa rozhodol odísť z Irie a nikdy sa tam nevrátiť. Ako sa tak túlal zemou, zbadal raz na brehu potoka prekrásne mladé dievča a vedľa nej plakal jej staručký otec.
Keď sa ho Stribog spýtal, prečo tak narieka, starký mu odpovedal:
– Som duchom tohto miesta. Mal som dvanásť prekrásnych dcér. Každý rok sa tu zjavuje šarkan a zožerie jednu z nich. Jedenásť som ich už stratil a táto je posledná. – ponosoval sa Minčol.
– Prestaňte plakať, som Svarogov syn, boh vetra. Vaša dcéra sa mi veľmi zapáčila, dajte mi ju za ženu a budem o ňu bojovať so šarkanom.
Starký sa zaradoval Stribogovej ponuke a súhlasil. No po chvíli posmutnel a vraví mu:
– Len či zvíťazíš, lebo tým šarkanom je Kaščejov brat Nij – Skyper – zver.
– Starký, Vy sa nič nebojte, len choďte za mojím otcom do Irie. Musí zrušiť príkaz, v ktorom rozhodol, že musím mať zakované ústa.
Starký s radosťou súhlasil a odišiel do Irie, keď v tom obloha potemnela a v diaľke sa zjavil obrovský šarkan. Vzdialené lesy sa už ozývali rachotom padajúcich stromov a lomoz sa stále zosilňoval.
Stribog rýchlo premenil prekrásnu dievčinu na biely kvietok a sám sa pripravil na boj. V tom sa privalil obrovský Skyper zver rovno k Stribogovi.
– Čo tu chceš? – osopil sa na Striboga šarkan.
– Prišiel som s tebou bojovať.
– A či si ty boh, že tak smelo odpovedáš? – zasyčal Skyper.
– Ej veru, som. Som syn Svarogov, Svarožič Stribog. – odvetil hrdo Stribog.
– Keď je tak, poďme sa teda spolu pasovať, uvidíme, kto z nás je silnejší.
Tu sa strhol boj preveliký, ako sa tak chytili za pasy, len tak kosti zaprašťali. Chvíľu víťazil jeden, potom druhý. Ich krik bolo počuť široko ďaleko. Nevädno ako dlho by sa tam pasovali, keď tu spadla Stribogovi železná maska z úst. To v tej chvíli Svarog v Iriji zrušil Stribogov trest.
Neváhal Stribog ani chvíľu, z hlboka sa nadýchol a fúkol na šarkana. Zdviho sa víchor a zakrútil šarkanom i všetkým navôkol. A keď vietor utíchol, po šarkanovi nebolo ani stopy.
Po svojom víťazstve premenil Stribog biely kvietok späť na prekrásnu dievčinu, vystaval na mieste krásny palác a vzal si Veternicu za ženu.
Stribog, syn Svaroga, často nazývaný aj ako Pohvizd, je bohom vetra a pánom nad živlom vzduchu. Jeho ženou sa stala Veternica. Stribog sa môže prejavovať aj ako zlý a ničivý aj napriek tomu, že je Svarogov syn.
Stribog v „Povesti vremennych let“ v roku 980 je pripomínaný ako predmet viery vedľa Dažboga. Odvodenie jeho mena by mohlo byť od slova „stroj, striti“, čo by naznačovalo funkciu správcu dobra a možno odnímateľa dobra, ktorý by stál v protiklade k Dažbogovi.
Stribog je veľmi náladovým bohom, a kedže mu pri rozdeľovaní úloh nad svetom pripadla len opatera nad pustatinami, urazil sa a v hneve opustil otcov dom. Predtým mu však otec Svarog zakoval ústa, aby pri svojich potulkách nespôsobil koniec Všehomíra.
Stribogovi podliehali mnohí ďalší démoni vetra. Zosobnené vetry sa nachádzajú v mnohých rozprávkach, nevynímajúc slovenské. Niektoré zdroje hovoria o štyroch hlavných vetroch: južnom, severnom, západnom a východnom. Z nich najviac velebený bol vietor južný, lebo svojím dychom zapudzoval zimu. Nehovorilo sa však len o štyroch veroch, ale aj o siedmych alebo dokonca o dvanástich (používanie magických čísel).
Kedže Stribog je božstvom, ktoré je stále v pohybe a je mu umožnené nazrieť aj do tých najmenších štrbín, vyznačuje sa vševedúcnosťou, preto je možné ho poprosiť o radu a pomoc pri hľadaní.
Stribog nie je len vládcom nad vetrami, ale aj nad smermi. Jeho ďalšou funkciou je preto stráženie štyroch smerov. Ako boh, ktorý je stále na cestách, je ochrancom pútnikov, ciest a výprav.
Stribog sa najčastejšie zjavuje ako prekrásny, dlhovlasý mládenec s jemnými črtami tváre. Jeho krásu však špatia zakované ústa.
Stribog najčastejšie jazdí na koni bez sedla či postroja. Odetý je do bielych striebrom vyšívaných šiat.
Stribogovi je zasvätený kôň ako symbol rýchlosti. Ďalej je to kvietok volaný veternica a jeho číslom je štyri ako prejav vlády nad štyrmi vetrami a smermi.
Stribogovi je zasvätené celé obdobie jesene, no najviac sa prejavuje v čase novu pred 1.novembrom až no novolunia, kedy sa začína obdobie temných bohov a bytostí.
Tak ako Stribogovi, aj démonom vetra sa obetovali dary ako bola múka vhodená do vetra alebo štyri kúsky chleba položené na okno, či zavesené na priedomí rolničky a zvončeky.