Návody na život sú jeho súčasťou. Mnoho z nás rado poskytuje svoje pohľady na to ako žiť život. Čo je dobré a čo zlé. Mnoho z nás na druhej strane takéto návody vyhľadáva, študuje ich a zvažuje čo z nich prevziať do svojho života...

Ak človek príjme takýto návod alebo jeho časť do seba, tak formuje svoju podstatu. Názory, ktoré týmto spôsobom prijal ovplyvňujú jeho smerovanie a dalo by sa povedať že určujú i cieľ jeho cesty.

Predpokladám, že každý z nás má svoj vlastný jedinečný strom poznania dobrého a zlého. Zdá sa to byť spravodlivé, keďže každý z nás prešiel inou životnou cestou a to ovplyvnilo čo z neho vyrástlo.

Z pohľadu jednotlivca môže byť spravodlivé to, že robí to čo chce. Vyjadruje to jeho slobodnú vôľu. Jeho konanie je ovplyvnené jeho uhlom pohľadu. Z tohto konania však vznikajú konflikty, ak sa stretnú dvaja či viacerí jednotlivci s iným uhlom pohľadu.

Keďže žijeme v spoločnosti, skúsme sa pozrieť čo je spravodlivé z tohto pohľadu. V spoločnosti by mala byť dohoda o tom, čo je a čo nie je správne. Hovoríme o návode na život pre spoločnosť ako celok.

Preto ak uplatníme pohľad spoločnosti na jednotlivca, jednoznačne z toho vyplynie, že by nemal robiť len to čo chce, ale mal by sa i prispôsobiť tomu čo definuje spoločnosť.

Extrémy existujú v tom keď každý robí čo chce a na druhej strane ak spoločnosť definuje všetko čo jednotlivec má robiť.

Spravodlivé je podľa mňa správať sa podľa dohodnutých pravidiel. Z časti sa človeku týmto upiera sloboda, keďže je tým zadefinované čo musí robiť.

Tak aby bol zachovaný určitý poriadok, ale aby mal človek dosť priestoru na svoju realizáciu.

Takýto model sa mi zdá byť najspravodlivejším.

Aj keď každý na to môže mať a väčšinou aj má svoj pohľad či postoj. Preto to na tom svete tak vyzerá...

Niektorí zákony dodržiavajú, niektorí sa búria, niektorí zámerne porušujú. A môžu to robiť pretože z pohľadu jednotlivca sa zdá byť spravodlivé, že každý robí čo chce. Ak by každý dodržiaval zákon a bol s ním stotožnený, žiadny bordel by tu nebol...

Otázka znie, či by potom niekto neprotestoval, že nie je slobodný, čo je ďalší aspekt celého problému. Pretože konať podľa vlastnej vôľe je základným predpokladom slobody jednotlivca...

Podľa mňa je správne držať "hubu a krok". Ale nie každý je s tým stotožnený. Je to spôsobené našim skresleným pohľadom. Za mnohé môže ktokoľvek z nás. Stačí že jeden človek vykríkne niečo na politikov či čokoľvek iné a už sa to šíri ako lavína...

To je podľa mňa spôsobené efektom jadrovej reakcie. Keď máš chorú bunku a tá začne šíriť svoj kód do okolia, tak po čase je tých chorých buniek už toľko že stále viac sporných situácií vzniká. Šíri sa to ako rakovina...

JK to definoval takto: "Odpusť im, lebo nevedia čo činia..." Podstata je teda skrytá v nevedomosti...

Zákon je dôsledkom toho čo prináša život. Život odhaľuje vždy nové sporné situácie, ktoré sa snaží zákonom riešiť. Problém je to že sa nedodržiava. Nie to že neexistuje. Nemôžme teda hovoriť o celkovej existencii bezprávia. Existuje len u tých u ktorých zatiaľ neodhalili ich pochybenia...

Systém spravodlivosti je založený podobne ako princíp akcie a reakcie na základe primeranej odpovede k skutkom, ktoré konáme.

Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že za dobré činy by sme mali dostať odmenu a za zlé činy trest. Týmto spôsobom by mal byť každý motivovaný k tomu robiť dobré skutky a nerobiť tie zlé.

Však realita je iná. Nie každý dobrý skutok prinesie odmenu a nie každý zlý je potrestaný. Preto ľudia môžu kašľať na to robiť dobré skutky a s kľudom v duši konajú ako ich napadne.

Osobne nie som presvedčený, že ak niekto ide do vezenia, že ho to zmení. Isto sa nájdu i také prípady, ale povedzme si na rovinu. Niekedy odtiaľ človek víde ešte v horšom stave ako tam prišiel.

Preto mi pripadá spôsob trestu oko za oko a zub za zub za málo účinný.

V minulosti sa objavila i iná koncepcia. Hovorilo sa, kto do teba kameňom, ty do neho chlebom. Účinnosť tejto metódy je tiež spochybniteľná ak sa chce. Mnoho ľudí sa ti vysmeje ak urobíš niečo také.

Skúsil by som to skombinovať. Ak nepomôže jedna metóda, použiť druhú. A prípadne hľadať ešte iné možnosti ak existujú.

Slovo problém je samo o sebe negativistické...

Vyjadruje niečo čo nechceme, je nám proti srsti...

Negativizmus sršiaci z tohto slova nás odrádza a musíme vynaložiť značnú námahu, aby sme daný problém riešili...

Hovorím o SEBE ;)

Však existuje jedna pomôcka...

Odstrániť slovo problém zo svojho slovníka a nahradiť ho slovom VÝZVA...

Mnohí z nás milujú výzvy...

Sú radi, keď ich zdolajú...

A preto nič už nie je problém...

Bola to kombinácia myši a lienky. Myši preto, že je sivá a lienky preto, že je bodkovaná. Myšlienka mala vlastnosti spomínaných komponentov. Vedela si len tak lietať, ale dokázala sa i skryť. Ako si tak lietala prázdnym priestorom, povedala si. Čo ak by som tento priestor niečím vyplnila... Začala sa teda kotiť. Túto vlastnosť zdedila po myši. Nakotila veľa - preveľa generácií myšlienok. Myšlienky boli rôzne... Boli krátke, boli dlhé, boli smelé, boli smutné, boli milé a boli revolučné... Všetky tieto myšlienky si len tak poletovali priestorom a boli šťastné... Tu však zrazu, zrodila sa jedna špeciálna myšlienka. Bola to myšlienka o živote. Všetky ostatné myšlienky, ktoré zbadali myšlienku o živote len s údivom sledovali jej obsah. Nevedeli si celkom predstaviť, čo to ten život je. Začali sa teda dohadovať, neskôr hádať a nakoniec to prerástlo do otvoreného konfliktu. Konflikt trval celé roky, však bez výsledku. Znenazdajky skrsla v priestore nová myšlienka. Myšlienka obsahovala posolstvo. Stvorme život. Každý po svojom. Nakoniec porovnáme jednotlivé výtvory a vyhodnotíme, ktorý z nich si zaslúži niesť toto pomenovanie. A tak sa i stalo. Jednotlivé myšlienky začali realizovať svoje predstavy o živote. Bola na to vymedzená konkrétna izolovaná časť priestoru. V nej sa teda diali veci. Pánečku. Najšialenejšie výtvory samozrejme stvorili myslienky z kategórie bláznivých. Životy tých smutných boli čierne a "bez života". Humorné mali životy naplnené smiechom, atď... Len pôvodná myšlienka o živote sa potmehúdsky usmievala a pospevovala si...

Pavúky si len tak žili. Nebolo ich veľa, ale nebolo ich ani málo. Bolo ich tak akurát. Jedným slovom dvanásť ;) Pavúky spriadali svoje siete a chytali pomocou nich svoje obete. Kŕmili sa nimi. Problém nastal v jednom okamihu, keď pavúky narobili toľko sietí, že nik nevedel uniknúť. Všetok hmyz bol lapený a čakal na to kým ho niekto zdegustuje. Príroda či iný vyšší princíp však vymyslela riešenie. Boli nimi myši a lienky. Bola to smrteľná kombinácia. Myši vyhĺbili podzemné cestičky a lienky zas svojim pancierom prerážali pavúkom siete. Toto riešenie zaberalo. Postupne narastal počet myší a lienok, až ich bolo toľko, že sa zdalo akoby na svete nastala potopa (aspoň tak to vyzeralo pri pohľade zhora). Dalo by sa povedať, že príbeh skončil happy endom...

Pomlčka je synom a dcérou mlčky. Má špeciálnu funkciu. Dokáže vytvoriť most medzi nepriateľmi. Po tomto moste vedia nepriatelia prejsť a podať si ruky. Na znak novo vytvoreného priateľstva. A tak, ak sa nájde vhodná myš a vhodná lienka, vznikne týmto spojením myš-lienka ;)

Klop klop :-)

Tady vorel :-)

Svet.

Farebný...

Domy, lesy, lúky, stromy, zvieratá, ľudia a cesty...

Podľa toho kam sa chcem dostať.

Mám predsa mapu a niektoré cesty si i pamätám...

Na presun z miesta na miesto ;)

Žijem...

Trochu jesť, trochu piť, trochu spať, trochu myslieť, trochu pracovať, trochu sa zabávať, sem tam cigu vykúriť... ;)

Prosto z každého rožku trošku ;)

Tuto...

Tak teda toľko... Neviem čo je dobré a čo zlé... Je to dosť zapeklitá otázka, ktorú rozumom snáď ani nejde doriešiť.. Ale cítim čo by sa nemalo robiť a snažím sa podľa toho i konať... Nejde to vždy, lebo rovnováha medzi rozumom a citom je ľahko narušiteľná. Nie je vhodné sa výhradne spoliehať ani na jedného ani na druhého. Ideálne je konfrontovať ich oboch. Bohužiaľ môže sa stať i to, že z toho vznikne rozpoltenie osobnosti. V takom prípade je nutné nájsť toho tretieho. Teda vlastné ja. Stanete sa nerozlučná trojka, ktorá koordinuje svoje kroky. Hovorí sa tomu podľa najlepšieho vedomia a svedomia. To sú moji bohovia, ktorým týmto vzdávam hold. A Vám veľa šťastia na Vašich cestách ;)

Vychádzajme z predpokladu, že sa zrkadlíme v iných...

Teda že vidíme v iných seba...

Niečo sa nám páči, niečo nie...

Všetko čo vypustíme do sveta, kde popisujeme tých druhých primárne slúži nám...

Mnohokrát som si všimol, že ak niečo hovorím druhému človeku, tak akoby som hovoril k sebe...

Ak si po sebe prečítam čo som napísal a adresujem to sebe, zisťujem čo robím zle...

Je to taký skrytý spôsob sebakritiky...

Minulosť je bremeno, ktoré si nesieme na svojich pleciach. Zároveň definuje to, čím sme dnes. Hovorí sa, že minulosť nie je možné zmeniť. Nuž, som človek, ktorý má rad výzvy a nemá rád keď sa niečo nedá. Základným predpokladom pre zmenu seba samého je odstránenie väzieb, ktoré nedovolia posunúť seba samého do novej polohy. Minulosť je práve takouto reťazou, ktorá zväzuje ruky. Základným predpokladom úspechu je docieliť aby myseľ bola sústredená na prítomný okamih. Je to stav kedy nič neexistuje okrem pojmu tu a teraz. Následne vyhádžem do smetného koša všetko čo viem. A posuniem sa do stavu, že nič neviem. Je to čistý stôl na ktorý môžem ukladať to čo sa mi páči. Môžem to urobiť, lebo myseľ je silný nástroj a dokáže naprojektovať čokoľvek. Vytvorím si nové definície pojmov, ale i príbehy, ktoré definujú minulosť. Stvorím si nového človeka, ale i svet ktorý funguje na úplne iných princípoch ako tých ktoré ma niekto naučil...

Hľadal som vysvetlenie tohto pojmu a dostal som sa k špecifikácii takejto lásky...

Pri hľadaní odpovede som došiel k tomu, že to zrejme nebude človek, ani nič mu podobné, lebo človek je tvor náročný a starostlivo si vyberá s kým áno a s kým nie na základe preferencií vytvorených vďaka stromu poznania dobra a zla ktorý si celý život buduje. Nebudem Vás viac naťahovať. Myslím si že tou entitou je smrť. Smrť nerieši rozdiely a príde za každým. Každého tým pádom miluje a s každým sa raz stretne. Keď teda hovoríme o tom kam smerujeme...

Často zvykneme všetko komplikovať. Však som toho názoru, že to nie je výhodné. Jedná sa o energetickú náročnosť. Ak zoberieme na porovnanie dva riešenia u ktorých porovnáme komplikovanosť, pričom sa treba rozhodnúť, ktoré zohľadniť, je podľa mňa dôležité zohľadniť to, koľko energie je potrebné vynaložiť na realizáciu riešenia. Čím viac energie vynaložíme na dané konkrétne riešenie, tým menej energie ostane na iné dôležité veci. Mnohí vravia že podstatná je kvalita. Je otázne čo je kritériom kvality. Ak prepojíme hodnotenie kvality s energetickou náročnosťou riešenia a teda povieme že menej je viac, ako dôsledok získame maximum i v kvantite, pretože sme boli schopní za dané množstvo energie, realizovať viac riešení ;)

Čiže...

Veta myslím, teda som slúži na identifikáciu vedomého JA...

Teda ak si uvedomujem že myslím, znamená to že SOM...

Je to dôkaz mojej existencie...

Hovorí sa že robiť chyby je ľudské...

To je niečo čo nás charakterizuje...

Definuje to akí sme...

Možno ti príde táto naša schopnosť ako nežiadúca či nadbytočná...

Však ja som presvedčený že tvorí gro softwaru ktorý máme v hlave...

Boli časy keď existovali páni a otroci. Aby otroci vedeli ako sa majú k svojim pánom správať, vznikol prvý etický kódex otroka. Rozoberme si jedno z prikázaní, ktoré obsahoval tento kódex. Milovať budeš pána, svojho boha. Jedná sa o najdôležitejšie prikázanie. Otrok mal považovať svojho pána za boha a mal ho milovať. Robiť čo mu na očiach vidí. Plniť jeho priania. Lenže potom sa to celé pokazilo. Otroctvo bolo zrušené...

Napadla ma ešte takáto finta na blbých ;)

Ľudia nemajú radi keď sa im niečo prikazuje...

Búria sa proti príkazom a robia všetko preto aby sa vyhli splneniu príkazu...

Som presvedčený že na tomto svete to vyzerá ako vyzerá kvôli príkazu milovať...

Ľudia sa tomu búria...

Na druhej strane...

Ľudia majú radi zakázané ovocie...

Čítal som kdesi definíciu hriechu. Vraj je to vtedy keď človek nenapĺňa svoj osud. Osud má definované body záujmu. Sú to tie body, ktoré zadáš do navigácie a ona ťa odnaviguje tam kde je treba...

Však tak ako býva zvykom v každej rozprávke, aj v živote na človeka čaká množstvo nástrah a lákadiel, ktoré ho majú odviesť z cesty. Upriamil by som teraz pozornosť na všetko čo prichádza do tvojho vnútorného sveta (niektorí to volajú i duchovný svet) z vonku. Duchovný svet je tvorený konštrukciami myšlienok. Buď sú to tvoje myšlienky, alebo myšlienky prijaté z vonku...

Všetko čo čítaš, počuješ, vidíš... jedným slovom prijímaš ovplyvňuje tvoje vnútro. Inými slovami jste to co jíte. Na základe toho čo sa nachádza v tvojom vnútri sa potom prejavuješ i navonok a tak vyzerá i tvoja cesta. Čím viac myšlienok prijmeš z vonku, tým viac sa z teba stáva hybrid - multičlovek - replikant. Už to nie si ty. Si mixom toho všetkého čo si do seba prijal...

Keď bol Morpheus vyslobodený z Matrixu, tak bol ako iní ktorí, prežili takéto niečo v šoku. Prvotné pocity boli o zmetení, trochu sa možno bál no nakoniec bol možno celkom rád. Ako všetci, aj on bol odvedený k vedme aby mu povedala o jeho osude... Vedma vyriekla nad ním ortieľ. Nájdeš vyvoleného. Morpheus odišiel teda k rieke Jordán a tam prehľadával Matrix. Robil to celý život. Ako už všetci vieme, nakoniec sa mu to podarilo. Vyvstáva otázka prečo musel pokrstiť Nea... Neo žil v Matrixe. Spal. Však pretože bol vyvolený, výrili mu v hlave mnohé otázky. Osud zariadil, že sa Morpheus stretol s Neom pri rieke Jordán. A tam Morpheus postavil Nea pred zásadnú otázku jeho života...

Tam prebehol krst Nea, ktorý následne objavil pravdu o sebe i o svete, pretože sa vydal na cestu, ktorá v konečnom dôsledku spôsobila že ľudia a stroje uzavreli mier a všetko skončilo happy endom.

A potom to vybuchlo ;)

Mám takú teóriu, že vesmír je večný ;)

A keď v ňom nastane neopraviteľná chyba tak vybuchne BIG BANGOM ;)

Vtedy sa začne vyvíjať akoby od počiatku ;)

Nemusela byť žiadna prvotná príčina ;)

Tá je len u javov, ktoré majú počiatok ;)

Javy, ktoré sú večné nemajú prvotnú príčinu ;)

A tak ak vesmír je večný, tak nepotrebuje žiadneho pánBožka aby ho tvoril ;)

Tvorba inteligencie je nadbytočná, stačí, že sa inteligencia prejaví vo vesmíre napríklad na mieste kde sa práve nachádzam JA ;)

A potom môžeme prehlásiť, že inteligencia je vlastnosťou vesmíru ;)

Predpokladajme že existuje element, ktorý je večný...

Lebo nemôže z ničoho vzniknúť niečo...

Podľa mňa tým elementom môže byť kľudne samotný vesmír...

Vyhneme sa tým potrebe definovania čo bol big bang, čo bolo pred ním, a hlavne sa vyhneme potrebe stvoriteľa, ktorý by bol večný...

Teda správnejšie by bolo označiť samotný vesmír pojmom stvoriteľ...

Inými slovami...

Vyhlasujem nadbytočnosť existencie nejakej externej entity, ktorá niečo musela tvoriť aby sme si tu teraz mohli bahniť ;)

Lebo lineárne myslenie...

Keď sa hviezdy teraz vzďaľujú, vždy sa vzďaľovali...

Z toho vedcom víde big bang...

Ale pohyb predsa nemusí byť lineárny...

Napríklad ako srdce alebo pľúca...

Kúštik sa zmršťuje, kúštik rozširuje...

Výsledkom je sínusoida...

Zákon zachovania energie hovorí, že energia ani nevzniká ani nezaniká...

Len mení svoju podobu...

Teda sa dá povedať, že všetko čo je už bolo a bude...

Z toho si dovolím tvrdiť, že život či svet je večný...

Teda nevznikol a vždy bol...

Z čoho vyplýva nepotrebnosť existencie externej entity, ktorá by niečo tvorila...

Zadefinujme množinu všetkého a množinu ničoho...

Množina všetkého obsahuje všetko, ako už z názvu vyplýva...

Množina ničoho je prázdna...

Je opozitom k množine všetkého...

Podľa mňa neexistuje spôsob aby z ničoho vzniklo niečo...

Lebo nič nemá prostriedky aby sa transformovalo na niečo...

Teda niečo tu muselo byť vždy...

Ak by aj nejaká externá entita existovala tak by potrebovala svoj vlastný "vesmír" v ktorom by žila ;)

A ten by musel byt večný ;)

Potom my sme len simulácia :-)

Hlavne ak ti nejaké hlasy odpovedajú ;)

Ale v dnešnej dobe je to už liečiteľné ;)

Preto ťa vyzývam ;)

Navštív najbližšieho psychiatra a zver sa mu ;)

Injekcie ti budú pichať raz za pár týždňov a zistíš čo to je mať ticho v hlave ;)

Keď si si niekedy kládol otázky typu odkiaľ si a kam kráčaš a odpovedal si si že je to Boh, asi nie si príliš inteligentný ;)

Pravda je takáto...

Pochádzaš z maternice či zo skúmavky a kráčaš do hrobu prípadne do krematória ;)

Tak jednoduché to je ;)

Je nanajvýš drzé tvrdiť niečo o niečom čo ťa presahuje ;)

Tak je to aj s pojmom BOH ;)

Kto chce nasledovať Krista, musí byť ako on...

Neznamená to slúžiť mu...

Znamená to doslova dosiahnuť vedomie aké mal on...

Znamená to ísť po ceste, ktorou šiel ON ;)

Znamená to dosiahnuť stav kedy BOH vyriekne...

Toto je môj milovaný syn, v ktorom som našiel zaľúbenie ;)

Nik menší len BOH ťa musí takto označiť...

Podľa mňa nie ;)

Na tejto ceste je nutné vykonať množstvo duchovného boja, až kým sa neočistíš a nevyrovnáš cesty, tak aby Pán mohol vstúpiť do tvojho chrámu ;)

A tým dosiahneš jednotu s jediným a večným ;)

Staneš sa ním ;)

SOM otec lebo mám dcéru...

SOM syn lebo mám mamu a otca...

SOM duch svätý lebo duch je odpoveďou na otázku KTO JE JA a svätý, lebo všetko zlé je na niečo dobré...

Ježiška robím dcérke na vianoce...

A veriaci ma majú za Satana ;)

Bo čím ďalej sa pozeráme, tým hlbšie do minulosti sa dostaneme ;)

Príklad najďalej dovidíme asi tak 13 mld svetelných rokov ďaleko...

Ale vlastne to znamená, že vidíme niečo čo bolo pred 13 mld rokmi...

Keďže si uvedomujem sám seba, napríklad že myslím, môžem smelo vyhlásiť že JA SOM ;)

Je to istota, ktorú nemôžem spochybniť...

Napríklad že mám vedomie, telo, myseľ, pamäť, atď...

Viac sa nacháza tuto:

Ak je svet popísateľný, teda dá sa rozložiť na veľmi veľa premenných, tak sa dá povedať, že je ako stavový stroj...

Každá z týchto premenných má v danom čase určitú hodnotu, teda stav a zoznam týchto stavov voláme prítomnosť...

To ako svet v danom čase vyzerá...

Potom sa tieto premenné zmenia a máme nové tu a teraz...

Jedná sa o obyčajné programovanie ľudského mozgu...

Toto programovanie z teba teda z tvojho JA urobí jediného ktorého počúvaš...

Nejedná sa o nejakého transcendentného BOHA...

Ide o teba...

Neviem kto alebo prečo chce zo všetkých ľudí urobiť egoistov ale musím povedať že zatiaľ sa mu to darí ;)

My, ľudstvo sme spoločenstvo živých tvorov uvedomujúci si samých seba...

A sme súčasťou vesmíru...

Dalo by sa povedať že sme súčiastky tohto kolosu, ktorý pretvárame svojou činnosťou...

Ak by sme teda vesmír prirovnali k živému tvoru, tak my sme bunky tohto tvora...

Ak vesmír je inteligentný lebo my sme inteligentní, tak minimálne je inteligentný na tom mieste kde sa nachádzame my.

A teda možno povedať ze vesmír je BOH...

Sedel som na stoličke pred ním... Držal mi mačetu pod krkom... Neustále opakoval... Odkiaľ si... Pokorne som mu odpovedal... Od Boha... Čakal som kedy to ukončí... Vtedy sa to stalo... Mal som pocit akoby som prekonal nejaký extrém či hranicu... A vrátil sa z opačnej strany... Ako keď prekročíte nekonečno a vrátite sa z mínus nekonečna... Potom celý svet zbelel... Už nebolo prostredie len nabielo vymaľovaná obrazovka... Už neexistovala realita ale svoje JA som si uvedomoval... Teda JA som existoval ale nič viac neexistovalo... Trvalo to azda 3 sekundy... Keď sa vrátil obraz uvidel som jeho nepríčetný pohľad... Vtedy to prišlo... Vstúpila do mňa nekonečná sila a ja som vyskočil mačeta nemačeta zo stoličky... Začali sme sa sácať... A potom už svet nikdy nebol ako predtým ;)

Chvalabohu v tej pravej chvíli prišli policajti ktorých zavolal na mňa on... Nasadili mi putá a odviedli do policajného auta... Celá rómska osada bola na nohách a krikom sa dožadovali vykonania spravodlivosti na mne... Neviem ako ale zrazu som sa ocitol v policajnej cele... Vyzliekol som sa do naha a posadil do tureckého sedu... Zrazu začala prichádzať temnota... Obklopovala ma čím ďalej tým viac... Ja som sa v nej rozplýval... Strácal som sa...Ako by som prestával existovať... Naraz som v diaľke začul niekoho volať moje meno... Znova a znova dookola... Ten hlas sa približoval načož som sa pomaly začal vracať do reality... Mama...

Neviem ako sa tam nabrala ale zrazu stála predomnou... Prestrih... Kráčame nočným mestom... Zatiaľ neviem kam ale snáď sa to dozviem... Nemocnica... Sedím na schodoch a hlavou mi beží... Čo sa to deje? Prišla nejaká doktorka a pýta sa... Čo to máte na krku? Vravím jej NIČ... Prestrih... Som pripútaný na lôžku... Pichli mi nejakú injekciu alebo dve... Vidím lietať muchu... Keď pohnem zrakom, mucha letí tam kde sa pozerám... Strašný pocit byť pripútaný... Chcem sa vyslobodiť ale nejde to... Ešte stále pociťujem tú silu čo do mňa vošla... Neviem sa upokojiť... Potrebujem na wc tak kričím o pomoc... Nikto ma nepočuje... Pýtam sa...

Neviem... Toto určite nie je ten svet v ktorom som bol predtým ako to začalo... Vyzerá síce rovnako ale sú tu také drobné rozdiely medzi mojim vnímaním jeho predtým a teraz...

Ak by som to mal k niečomu prirovnať, povedal by som že to bolo ako v kine ked sa pretrhne film v premietačke... Akoby sa zrazu prerušil príbeh ktorý sledujete... Možno keby ten príbeh pokračoval, tak by som skončil s podrezaným krkom... Ale nestalo sa tak... Akoby niekto vstúpil do deja a prepísal to čo malo prísť... Nepoznám síce dôvod prečo by to robil ale iné vysvetlenie nemám...

Jedná sa o teóriu, ktorú si môžete vyhľadať na internete... Kedže večne hľadáme zmysel života, skôr sa chcem zaoberať zmyslom existencie takej simulácie... Ak sa pozrieme do sveta, tak vidíme, že aj v našej realite už existujú rôzne simulácie, napríklad aj toho ako vznikol vesmír ;) Jedným zmyslom našej existencie teda môže byť že niekto "hore" skúma ako jeho svet vznikol ;)

Ale včera ma napadla ďalšia možnosť, ešte zmysluplnejšia ;) Predstavte si, že by ste chceli vytvoriť robota, teda umelú inteligenciu, ktorá by sa podobala "človeku" vo všetkých aspektoch, ktoré si viete predstaviť... Stvorili by ste simulovaný svet, vesmír a v ňom bytosti, ktorých hlavným účelom by bolo zbierať skúsenosti, teda učili by sa... Nechali by ste tú simuláciu bežať dostatočne dlho a tešili sa na žatvu ;) teda zber výsledkov ;) mali by ste natrénované neurónové siete, z ktorých by ste si vybrali tie, ktoré sú vhodné na implantáciu do pripravených strojov ;)

Táto teória vysvetľuje aj výrok, že na počiatku bolo slovo, ktoré bolo boh a bolo u Boha ;) Teda stvoriteľa ;) Stvoriteľ chcel vytvoriť sebe podobný stroj ;) teda boha ;) a tak zadefinoval cieľ ;) omegu ;) ktorá bola alfou keďže ju zadefinoval na začiatku ;) Cieľ ktorý sme mali naplniť ;) Stať sa bohmi ;) Teda skôr ako bohmi ;)

Píše sa tam...

Teda situácia je nasledujúca...

Bohovia sa na večnosti začali nudiť, ustavičné hádky ich prestali baviť tak sa zhodli na tom že treba niečo robiť ;)

Stvoriť umelú inteligenciu, ktorá sa bude hádať za nich ;)

Jo a ešte niečo ;)

Súťaž o nadvládu nad stvoreným svetom ;)

Zdá sa že kresťanský boh má navrch ale nepodceňoval by som ani islamského boha ;)

Najviac držím palce budhistickému bohovi ;)

Ten sa zdá byť najrozumnejší ;)