Vodan a Diva

vládcovia morí a vôd...

10.04.2022 07:27

Mladý husliar Sadko bol vychýreným hudobníkom v širokom ďalekom okolí. Často ho pozývali hrávať na hostinu aj tí najbohatší vladykovia a kupci.
Raz Sadko hral na jednej bohatej hostine. Hostia sa najedli, napili a začali sa vzájomne vystatovať, kto má viac peňazí a majetku. Sadka ich škriepky omrzeli, prestal hrať a povedal:
Ech, vy ľudia bohatí, prečo stále sedíte doma? Ja byť bohatý, vyplával by som na šíre moria.
Keď to hostia počuli, nahnevali sa na Sadka a vyhodili ho von. Prešiel deň, ba i týždeň a Sadka nikto nevolal na hostinu zahrať na husliach. Jedného dňa Sadko prišiel k rieke, sadol si na jej breh a začal hrať hádam tú najkrajšiu pieseň, akú poznal a za ňou hneď druhú, tretiu...
Tak vyhrával pri rieke aj celý deň. Na sklonku večera, keď celá rieka sčervenela, v jase zapadajúceho slnka sa zrazu len zodvihla hladina rieky, privalili sa obrovské vlny a tu z rieky výstúpil Vodan, sám morský cár a takto oslovil husliara:
- Vďaka ti husliar, potešil si ma svojou hrou, a preto by som ťa chcel obdarovať. Vráť sa ty domov a zajtra ráno ťa prídu pozvať na hostinu k vladykovi. Keď sa všetci najedia a napijú, začnú sa vystatovať svojimi pokladmi, palácmi a koňmi. Ty im len povedz, že vieš, kde sa dá uloviť zlatá ryba. Všetci sa ti budú vysmievať, no ty si to nevšímaj a stav sa s nimi. Oni nech len vložia svoje bohatstvo a ty svoju hlavu. Ak budú súhlasiť, priveď ich sem ja im do siete zlatú rybku naženiem.
Sadko sa potešil, poďakoval sa bohu vôd a ponáhľal sa domov. Nasledujúci deň naozaj prišli husliara zavolať na hostinu k vladykovi. A bolo tak, ako Vodan povedal. Len čo sa hostia napili, začali sa škriepiť. Došla rada aj na Sadka, a keď im povedal o zlatej rybke, nik mu nechcel veriť. Všetci sa s ním napokon stavili.
Ledva sieť vhodili do vody, hladina sa rozčerila a všetci videli, ako zlatá rybka vplávala do siete. Keď sieť vytiahli, trepotala sa v nej rybka celá zo zlata.
A tak sa z chudobného husliara stal bohatý kupec, ktorý doma nesedel, ale nakúpil lode a plavil sa do zámorských krajín. Ale ani ako boháč nikdy nezabudol, komu vďačí za svoje štastie a mnohokrát na svojich plavbách vyhrával na husliach bohu vôd, cárovi Vodanovi.
Vodan, syn Velesov, volaný aj cárom morí a vôd. Jeho ženou je bohyňa Diva.
Vodan je bohom všetkých vodných tokov, riek, jazier a morí. Je taktiež božstvom, ktorému je zasvätený obchod. Vládu nad morom prevzal po svojom otcovi Velesovi, ktorý po tom, ako stvoril spolu s Perúnom pevninu, stal sa vládcom poľnohospodárstva a neskôr podsvetia. Vodan vládne mocou premeniť kvapku vody v rozbúrenú rieku. Všetky plavidlá sú v jeho moci, a tak mu je potrebné pred cestou obetovať, aby si nevzal cele plavidlo. Vodan vládne najmä v mori, vládu nad riekami a jazerami prenechal svojim vladykom volaných vodníci.
Vodan sa zjavuje ako holohlavý bradatý starec, často s korunou na hlave a trojzubcom v rukách. Dokáže sa taktiež premieňať na zvieratá, najmä vodné.
Na breh vychádza na sklonku dňa a v noci, kedy sa veľmi rád prizerá tancom vodných víl na čele s jeho prekrásnou ženou Divou.
Diva, dcéra bohyne Chors, je žena Vodanova, cárovná vôd. Prevzala vládu nad vodnými vílami a rusalkami po jej matke Chors, bohyni mesiaca.
Diva, tak ako aj ostatné vodné bytosti, má schopnosť sa meniť najčastejšie na vodné zvieratá ale aj na labute a husi. Dive je okrem vôd zasvätené aj liečiteľské umenie. Často je obklopená svojimi družkami, vílami, rusalkami a beregyňami.
Diva je často priaznivo naklonená ľuďom, najmä k mladým, statným mužom, ktorým jej družky venujú lásku a pomoc v živote i v boji s nepriateľom.
Avšak Diva a jej družky môžu činiť aj zlo. Mstia sa za urážky, neupočúvnutie ich rád aj za vyrušenie pri ich stretnutiach.
Bohyňa vôd sa zjavuje v bielych šatách, s dlhými zlatými alebo ryšavými vlasmi.
Vodanovi je zasvätený čierny kôň a takisto aj sumec. Jeho symbolom je trojzubec. Jeho číslom je sedem.
Dive je zasvätená šťuka alebo pstruh.
U Slovanov bol kult vodných duchov velmi rozšírený, je bohato doložený už od najstarších dob až do novoveku. Úcta k jazerám a riekam sa podľa svedectva Helmodovej kroniky, prirodzene vyvinula v meklenburskej krajine, bohatej na vodné plochy. V Čechách sa podľa Kosmasa konali obety studniam ešte v 11.storočí. Úcta k riekam sa odráža aj v ruských bylinách, v ktorých je rieka Dneper nazývaná oteckom a rieka Volga matičkou.
Bytosti prebývajúce vo vodách prameňov, riek, jazier a morí majú prevažne ženskú podobu vodných víl, rusaliek beregýň a na čele s ich kráľovnou Divou, bohyňou vôd. Tieto vodné bytosti rovnako ako Morský cár či vodníci sa udržali v povedomí ľudí až do dnešných čias, a to najmä v ľudovej kultúre skrz ľudové rozprávky, povesti a legendy.
Na jar ľudia prinášali obety k prameňom, na brehy riek a jazier. Často bolo obetovanie spojené s úpravou a čistením studničiek a prameňov.
Najväčší sviatok vodných božstiev je spojený so sviatkom Živy v prvých májových dňoch a druhým sviatkom vodných bytostí je sviatok v polovičke júla volaný rusalia.
Vodanovi sa prinášali obety – čierny kôň ( často len jeho hlava), čierna sviňa, kohút, husi, kačky, no niekedy postačil aj chlieb, maslo a víno. Tieto obety sa prinášali na brehy morí, riek a jazier.
Dive ako aj vodným démonom sa na brehy prinášali obety v podobe koláčov, lesných plodov a ovocia. Diva taktiež obľubuje kvety a páči sa jej, keď sú stromy pri vode ozdobené pestrofarebnými stužkami.
Božstvám vody sa obetovalo tektiež zlato, striebro a peniaze vhodením do vody.