Vnímaš diskusiu ako súboj – Pokiaľ vstupuješ do debaty s vedomím, že je potrebné v nej vyhrať, ostatné strany to veľmi rýchlo rozpoznajú a zapôsobíš pravdepodobne veľmi neisto a nesebavedomo. Je rozdiel vedieť si asertívne obhájiť vlastnú pozíciu a celkom iná “dávať oponenta dole”, lebo verí niečomu inému ako ty. Skĺzavaš k ad hominem a iným osobným logickým omylom, myšlienkovo operuješ na personálnej úrovni, nie v úrovni myšlienok a pojmov. Reaguješ ako nadrogovaný adrenalínom, si agresívny. To že si hádavý, ti na charizme nepridáva, ale naopak.
Máš problém sám so sebou – Si strašne precitlivelý, všetko riešiš a personalizuješ. Odpisuješ na každú blbosť, samozrejme agresívnym tónom, lebo si tak hrozne nahnevaný, že o tom ten druhý musí vedieť. Ukľudni sa a maj nadhľad. Nie každý ti ide po krku alebo sa ťa snaží uraziť. Je dosť veľká šanca že si si len niečo neprávom dezinterpretoval. Maj hrubšiu kožu a hlavne na internete buď do veľkej miery flegmatik. O nič nejde.
Používaš slovník, ktorému rozumieš iba ty – Načrtol som to už vo svojich satirických článkoch. Ak používaš ty, alebo veľmi úzka skupina tvojich blízkych kódované frázy, zapôsobíte na ostatných jedine tým, že ste odtrhnutí od normálnej spoločnosti a žijete vo svojej mentálnej bubline. Nebudeš pôsobiť o nič inteligentnejšie, ani sčítanejšie keď budeš slová používať v posunutom a inom význame, než v tom ako ich používa väčšina ľudí.
Nevnímaš nuansu – Tvoj svet je čiernobiely. Sú “my” a “oni”. My sme tí dobrí, múdri, utláčaní a v práve, oni sú tí zlí, klamárski agresori a nemajú pravdu. Akákoľvek debata, ktorá sa zakladá na argumentácii z tábora “oni” a ktorý sa snaží implikovať, že je svet predsa len trošku sofistikovanejší, než sa na prvý pohľad zdá je absolútne neprijateľná. Považuješ tieto reči za propagandu, máš strach z tejto predstavy, si iracionálny… vo výstupe prekrúcaš slová druhých ľudí, aj keď niekde v podvedomí by si za iných okolností s nimi v istej miere súhlasil. Si fanatik a obeť svojho minulého naprogramovania.
Nezaujíma ťa “oponentova” pozícia, ani to, čo chce povedať – Nauč sa počúvať, čo rozprávajú ostatní ľudia. Toto platí najmä pri názorových oponentoch. Počúvanie s porozumením je zručnosť (skill!) v pravom slova zmysle. Ak si naprojukuješ vlastnú (často krát úplne absurdnú a nezmyselnú) pozíciu o ktorej si myslíš, že zastáva diskutér a argumentuješ s ňou, tak do diskusie nevstupuj, pretože o ňu v skutočnosti nemáš žiadny záujem.
Máš premrštené sebavedomie – Ego máme všetci, ale to tvoje sa dotýka takých astronomických výšok, že sa aj program Viking môže schovať. Možno si si o danej téme prečítal knižku, videl video alebo sa k tebe dostalo už niekoľko článkov. To je síce super, že sa zaujímaš, ale podľa čoho usudzuješ, že všetci ostatní sú na tom horšie od teba? Možno sa cítiš kompetentný a možno aj naozaj si do určitej miery (je oveľa pravdepodobnejšie, že máš o sebe iluzórnu predstavu) ale na čo máš takú nutkavú potrebu si niečo dokazovať? Bez ohľadu na to aký si inteligentný a rozhľadený, nevieš a ani nikdy nebudeš vedieť všetko, nie je v silách jedného človeka to vedieť.
Nevieš kedy stačí – Si schopný omieľať jednu vec dookola niekoľko dní po sebe. Odpisovať jednému človeku ad infinitum je možno fajn keď sa debata niekam posúva a vždy preberáte nové veci, alebo sa snažíte danú perspektívu na vec detailnejšie rozobrať. Je ale niečo celkom iné postovať príspevky týkajúce sa tej istej množiny znova a znova. Človek potom nadobúda pocit, že sa nerozpráva s ľudskou bytosťou ale s botom, ktorý sa snaží prejsť Turingovým testom.
Zdroj:
odkaz