Diskusné Fórum

Hovorí sa, že náš život prechádza obdobiami podobne, ako planéta prechádza jarou, letom, jeseňou a zimou.

Jar života trvá asi do 20teho roku života, potom leto asi do 40, jeseň do 60 a potom už prichádza zima, ktorá nás napokon, niekedy uloží na "zimný spánok"... +-

Keď som mal jar života, všetko sa mi zdalo dobré, veselé, nebol problém.

Detstvo je o vývoji. Rodičia nás dobre živia, starajú sa o nás, spríjemňujú nám život, ako sa len dá, objavujeme svet, zabávame sa kedy a kde sa len dá.

Prišlo leto a z počiatku to bolo fajn, ale niekde v strede leta začali byť "horúčavy neúnosné" a vačšinu všetkého som považoval za zlé, nepodarené... prišla skepsa a depresie na pomerne dlhú dobu.

Teraz prichádza jeseň a moje vnímanie sveta sa opať radikálne zmenilo. Dnes považujem svet za ani dobrý a ani zlý, ale je to tak 50/50.

Dokonca mnoho dobrého môže byť v konečnom dôsledku zlé a mnoho zlého nakoniec dobré. Tieto protichodné sily sa vyvažujú, dopĺňajú a obe sú vždy prítomné.

Ešte som do jesene ani nevkročil, ale už ju cítim a očakávam "nádherné farby" = veľa pochopenia a objavovania krás tejto reality, plody života.

Neviem si však predstaviť, aspoň zatiaľ, o čom má byť v zmysle života človeka zima. Zima je nádherná, ale obnáša aj mnoho útrap.

Niekde som čítal, že v starobe ľudia, ktorí sa nevysporiadali s nejakými životnými skúsenosťami, prechádzajú na "detský rozum" trpia problémami, ale tí, ktorí sa vysporiadali, tých čaká relatívne dobrý život až do konca. Na základe pozorovania si myslím, že na tom niečo bude.

odkaz

V nejakom momente života som spozoroval sám na sebe, že žijem v pasci, ktorú som si sám nastražil.

A ani z ďaleka nie len ja. Tou pascou je pohodlie, programy, ktoré si počas života vytvárame, aby sme si tak spríjemňovali život. Napokon som však prišiel k tomu, že tým pohodlím som si vystaval pre samého seba vazenie, dôvody pre nespokojnosť, útrapy a to všetko len preto, aby som si tie programy mohol udržať. Všetko, čo prišlo medzi, bolo rušivé a nepríjemné. Lenže to nieje život, ale boj o to pohodlie, preživanie na stráži. Preto som sa prestal vyhýbať nepríjemnému a náročnému, naopak, dokonca ich často vyhľadávam. Týmto spôsobom som opať pocítil život, že žijem a nie len prežívam pre niečo, čo si chcem zachovať. Ak sa ukáže nejaký problém, rád sa ho ujmem a doslova ho študujem, vyžívam sa v ňom. Je to krásny proces prejavov života, takého, aký je a nie takého, aký by som ho chcel. Prekonávanie strachov a nepríjemností nie len posilňuje telo a ducha, ale robí ma to aj kľudnejším, asi preto, že potom viac veciam a ich vzťahom rozumiem, ale hlavne, prináša materiálne nepodmienenú radosť. Jedným z hlavných programov, ktoré si ako nákazu navzájom odovzdávame je predstava o pohodlnom a bezpečnom živote, ale to je ideálne prostredie pre návyky a závislosti, ktoré robia zo života spomínané vazenie. Vďaka nim sa potom neustále stráchame, aby sme o ne jednoducho neprišli a podriaďujeme tomu celú svoju existenciu. To je však stagnácia a stagnácia je zastavenie vývoja a zastavenie vývoja je už len približovanie sa k smrti. Ale ja chcem spoznávať neustále nové, chcem prekračovať samého seba. Chcem, aby som si mohol každý rok povedať, že som opať niekto iný.

odkaz