odkazodkazIndex spotrebiteľských cien vzrástol od roku 1992 z 100 na 460, teda o 360%. V tabuľke však nie sú započítané turbolentné inflačné roky 1990-1991 kedy Slovenská ekonomika bola už dištancovaná od socialistickej ekonomiky a prechádzalo transformáciou na kapitalistickú ekonomiku. Ak by sme zarátali do tabuľky aj tieto roky tak po roku 1989 vzrástla inflácia až podnes o 400 % !
HDP vďaka 400% inflácii vzrástlo z 18 na 90 miliárd eur. Tým pádom HDP očistené o infláciu vzrástlo len o 110 - 90 = 20 miliárd eur ! Inak povedané HDP očistené o infláciu vzrástlo z 18 miliárd eur na 38 miliárd eur a teda o 20 miliárd eur - 111 %.
Vývoj miezd :V roku 1989 bola priemerná mzda 3160 Kčs, čo by bolo dnes v prepočte na eurá 105 eur. Dnes je priemerná mzda 1260 eur, čo je zvýšenie platu o 1200 % ! Ako sme si už hovorili, inflácia od roku 1989 vzrástla o 400%, a teda rast miezd rástol o 200% rýchlejšie než rast inflácie. No prečo rástli mzdy o 200% nad infláciu keď rast HDP bol vyšší len o 111 % ? Prečo nerástli mzdy nad infláciu len o 111 % ?
Ak by mzdy rovnovážne kopírovali rast HDP, mzdy by rástli o 111% nad infláciu, tým pádom by sme ale dnes mali takmer 2 násobne menšie platy. Priemerná mzda by nebola 1260 eur v hrubom, ale len približne 660 eur v hrubom. Minimálka by nebola na úrovni 620 eur v hrubom, ale len na úrovni 350 eur v hrubom a to pri dnešných cenách produktov a služieb !!!
Ako vidíte milí čitatelia, ak by sa mali naše mzdy zvyšovať len na základe HDP, platy by boli tak nízke, respektíve kúpyschopnosť by bola tak malá, že by sme boli ako druhé Kongo. A teraz k tomu hlavnému, hoci myslím že tí rozumnejší už tušia prečo sa zvyšovali mzdy nad infláciu oveľa výraznejšie než rast HDP. Je to vďaka ohromnému zadlžovaniu sa. Jednotlivé kapitalistické štáty každým rokom končia v deficitoch. To znamená, že na daniach a odvodoch vyberú menej než majú výdavky na udržanie ekonomiky, dôchodkov a zamestnanosti. Tým pádom sú donucované neustále sa zadlžovať aby odvrátili svoje ekonomiky pred bankrotom.
Toto neustále zadlžovanie má však dvojaký zmysel. Jeden je odvrátiť ekonomiku od bankrotu a druhý je umelo zvyšovať mzdy nad rast HDP. Pamätáte si ešte na Grécku cestu, kedy si Gréci umelo navyšovali platy hoci ich rast HDP bol nižší než rast ich platov ? Nuž, takouto cestou sa už dlhé roky uberá Slovensko, a nielen ono, ale aj drtivé % ostatných kapitalistických štátov. Ak neveríte, pozrite si dlhy jednotlivých kapitalistických štátov a porovnajte to s ich rastom inflácie, miezd a HDP.
Ako však štát zvyšuje mzdy v ekonomike ? Nuž tak, že takmer 20% všetkých zamestnancov na Slovensku pracuje pre štátny sektor, alebo štát ich činnosť priamo dotuje. Štát tiež určuje výšku dochodkov. Štát tiež zvyšuje a nariaďuje aká veľká má byť minimálna mzda v súkromnom sektore. Štát sa tiež každoročne zadlžuje niekoľko miliárd eur a tieto zadlžené peniaze dáva do ekonomiky, čím umelo zvyšuje množstvo penazí v ekonomike.
A nie je to len štát, sú to aj centrálne banky ako ECB a ostatné EU banky. Tie tlačia nové peniaze o sto šesť, tlačia tých peňazí viac než je rast HDP. Tieto peniaze "navyše" potom posielajú do Europskych krajín, čím sa množstvo peňazí v jednotlivých krajinách a teda i spotreba umelo navyšuje. Následkom toho rastú aj mzdy nielen v súkromnom ale i verejnom sektore. Je len otázne kedy táto umelo nafúknutá bublina praskne.
