O postoji niektorých vedcov k náboženskej viere

V ostatnom čase som svedkom pozoruhodného javu: ťažkotonážni vedci, hlavne astronómovia a fyzici, sa na rôznych verejných vystúpeniach pokúšajú váhou svojej autority presvedčiť široké vrstvy obyvateľstva o tom, že medzi vedou a náboženskou vierou nejestvujú žiadne, ani len najmenšie rozpory. Títo vedci sa takého počínania dopúšťajú celkom verejne, v rozhlase, televízii a v tlači. Môžu tým teda ovplyvniť naozaj veľký počet ľudí a preto by mali brať svoje správanie s plnou vážnosťou, mali by si jednoducho dávať veľmi dobrý pozor na jazyk – ale práve toto nerobia. Preto cítim neodolateľné nutkanie vyjadriť sa k ich konaniu – veď aj mne dáva ústava právo vyjadrovať svoje názory. Okrem toho som vedcom i ja – i keď nie vedcom až tak ťažkého kalibru ako oni – a preto sa cítim byť k takému vyjadreniu kompetentný.

Začnem hneď prvým nápadným znakom takých verejných vystúpení: neprítomnosťou oponentov. Nerozumiem aký zmysel má, keď sa napríklad pred televíznu kameru posadia ľudia rovnakého názoru a navzájom sa „utvrdzujú“ vo svojom presvedčení. Silne mi to pripomína komunistické časy, keď súdruhovia vystupovali verejne iba s napísanými a dokonca vopred schválenými „diskusnými príspevkami“. Chýba mi, hrozne mi chýba, čo i len náznak diskusie. Pravda sa predsa vždy hľadá v súperení názorov, nie v unisone vyznaní.

Druhým vážnym problémom takých vystúpení je to, že v nich vedci, kňazi a rôzni propagandisti hovoria o veľmi vážnych veciach veľmi ľahkým jazykom. Kňazom a propagandistom to nezazlievam, oni tak hovoria o všetkom. Divné mi je však to, že vedci, ktorí sa vo vlastnej práci musia držať veľmi prísnych pravidiel, sa naraz akosi podivne uvoľnia a zabúdajú na najelementárnejšie zásady narábania s pravdou – akoby ich zrazu pravda celkom prestala zaujímať. Naraz napríklad vedia, čo boh myslel doslova, čo obrazne. Nijak veľmi sa netrápia kritériami, podľa ktorých sa dá poznať, čo boh naozaj myslel a čo si pisateľ biblického textu preniknutý jeho duchom iba interpretoval po svojom. Mimochodom tým vystavujú svojmu bohu veľmi biedne vysvedčenie. Tvrdia tým totiž, že všemocný boh sa nedokázal ani len poriadne vyjadriť, či v svojej nekonečnej moci nedokázal zariadiť, aby sa pisateľ jeho pokynov vyjadroval jednoznačne. Aj študent by dnes za takú neschopnosť tvrdo pykal.

Cítim sa trocha trápne, keď mám vedcom svetového formátu vysvetľovať, že pravda je najvyššia hodnota, ale ich bezstarostné rečnenie ma k tomu núti. Dovoľujem si, ja nehodný, tvrdiť, že pravda stojí dokonca aj nad vierou. Ak si myslíte, že nie, tak mi povedzte ako ste si z bohatej ponuky vier vybrali tú, v ktorú teraz veríte? Ak by ste postupovali ako vedci, museli by ste jednotlivé viery podrobne analyzovať, zvažovať všetky pre a proti a až po úpornej námahe si nakoniec vybrať jedinú, o ktorej ste sa presvedčili, že je pravdivá¹. Takže by ste ešte aj pri voľbe náboženskej viery mali byť odkázaní na pravdu, mali by ste používať rozum. Veď aj biblia popisuje, ako prorok Eliáš urobil experimentum crucis, ktorý rozhodol o tom, že bohom nie je Baal, ale Hospodin (1Kr 18, 20 – 40). A Eliáš, to už veru nebol len tak hocikto! To, že po úspešnom experimente vlastnoručne zavraždil 450 Baalových prorokov sa dá ospravedlniť už len tým, že v zápale experimentu asi pozabudol na Hospodinovo „Nezabiješ“. No čo, keď sa les rúbe, triesky lietajú, hovorievali aj komunisti počas čistiek v päťdesiatych rokoch.

¹ To, že väčšina obyvateľov Európy sú kresťania, ale v oveľa ľudnatejšej Indii prevládajú hinduisti, takúto hypotézu silne spochybňuje.

Tento nezáujem o pravdu ma zaráža najmä preto, lebo vedci by mali veľmi dobre vedieť, že veda – na rozdiel od náboženskej viery – je na celom svete rovnaká. Nemáme žiadne sekty v teórii relativity ani v astrofyzike, ba ani v genetike; veda nekopíruje horské hrebene ani veľtoky, ako takmer všetky viery. A je to práve dôsledok toho, čo sa nazýva vedeckou metódou, ktorú sa hanbím vedcom vysvetľovať. Dovolím si len pripomenúť tým kolegom, ktorí sa nechajú unášať na ľahkých krídlach viery, že každé tvrdenie musí vedec dokázať, že nemôže len tak bezstarostne tárať². Seriózny vedec dokonca netúži po ničom viac, než po tom, aby jeho názory obstáli v paľbe kritiky – pravda je tým cennejšia, čím väčšej kanonáde odolala. Prečo si tí, čo tak ohnivo „diskutujú“ o viere, neprizvú aspoň jedného zástancu opačného názoru, názoru že medzi akoukoľvek vedou a akýmkoľvek náboženstvom jestvuje najväčšia možná priepasť – priepasť oddeľujúca pravdu od nepravdy? Prečo tí veľkí vedci naraz nepotrebujú diskusiu?

² Aj presvätá inkvizícia – ako som sa z jednej takej diskusie dozvedel – žiadala Galilea, aby svoje dohady dokázal, čo on hlupák vraj nevedel a preto si svoje odsúdenie zavinil vlastne sám – veď hádam len nechcel, aby jemu niktošovi sama cirkev dokazovala, že Zem je stredom vesmíru! Cirkev svoje pravdy predsa nepotrebovala nikomu dokazovať – cirkev vedela, že má pravdu!

Vedci vedia i to, že pojmy, ktoré používajú, musia byť veľmi jasne definované. V spomínaných vystúpeniach však hovoria o vede, viere, pravde, bohu, vesmíre, bez akéhokoľvek bližšieho upresnenia. Ako možno porovnávať jedinú a jednotnú vedu s množstvom navzájom si protirečiacich vier? Kresťanská viera hovorí o inom bohu než hinduistická a hovorí o ňom niečo úplne iné. Znamená hádam tvrdenie, že veda neodporuje viere to, že teória relativity potvrdzuje aj katolícku vieru, aj šintoizmus aj islam ? Milí vedci tu akosi zabúdajú definovať to, o čom hovoria – vieru. Možno pri takých stretnutiach jednoducho akosi implicitne predpokladajú, že v našich zemepisných končinách ani netreba upresňovať, akú vieru majú na mysli, že je každému jasné, že tu jestvuje len jedna jediná pravá viera.

Ale aj keby sme im odpustili tento hrozný omyl a predpokladali, že naši veriaci a vieru obhajujúci vedci, hovoria iba o kresťanstve a že ich tvrdenia o neprítomnosti rozporu medzi vedou a vierou sa týkajú len tohoto milého náboženstva, nič to na ich zrade vedy nenapraví. Pri sledovaní ich vystúpení sa mi totiž zdá, že sa pre nich obsah viery úplne vyčerpáva vierou v existenciu „akéhosi“ boha. Lenže apoštolské vyznanie viery obsahuje aj tvrdenie „ale tretieho dňa vstal z mŕtvych“. Pre veriacich je práve toto tým najdôležitejším článkom viery. Pýtam sa vás teda, exaktní vedci, ktorí pri vlastnej práci hľadáte aj najmenšiu chybičku v matematickom dôkaze: keď hovoríte o nádhernej harmónii medzi vedou a vierou, hovoríte aj to, že veda plne podporuje tvrdenie o zmŕtvychvstaní, o prítomnosti Krista v hostii, o poslednom súde, o dedičnosti hriechu? Ak nie, potom sa podieľate na nedôstojnej fraške, pretože vaše tvrdenia si kňazi a ich ovečky práve tak vysvetľujú! Katolíka ani najmenej nezaujíma ak tvrdíte, že veda neprotirečí viere v „akéhosi“ boha, ak pritom nebudete vedieť, či tým bohom je Kristus, Jahve, Alah, Višnu, alebo Šiva. Nikto od vás nečaká podporu nekresťanských náboženstiev! Ale tým, že sa vyjadrujete tak nejasne, hájite všetkých bohov, ktorých si ľudia kedy vymysleli!

Pripomeňme si teraz, že veda nemá len obsah, ale aj metódy. Vedecké postupy nemôžu byť nelogické. A nič nie je vzdialenejšie logike než protirečenie. Musíte predsa dobre vedieť, aký význam má v exaktnej vede dôkaz z protikladu: ak si dve tvrdenia nejakého systému protirečia, je celý systém nanič. A vy, vychovaní na takej prísnej reholi sa nehanbíte hájiť staroveké texty, ktorých všetky strany sú popísané protirečeniami? Naozaj sa s plnou vážnosťou staviate za text, ktorý „dokazuje“, že Ježiš je syn Dávidov tým, že ukazuje, že Dávid bol predkom Jozefa, ktorý však nebol Ježišovým otcom (Mt 1,1 – 16)? S plnou vážnosťou prijímate za dôkaz Kristovho zmŕtvychvstania Pavlovo zvolanie „ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj naša viera“ (1Kor 15, 14)? Považujete za hodné boha dať roztrhať 42 malých chlapcov medvedicami len za to, že na proroka Elízea volali „Plešivec, poď hore“ (2Kr 2, 23 – 24)? Veríte, že Kristove slová „Sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia v moci prichádzať kráľovstvo Božie“ (Mk 9, 10) neodporujú skutočnosti, podobne ako slová „veru hovorím vám, že nepochodíte mestá izraelské, dokiaľ nepríde syn človeka“ (Mt 10, 23)? Naozaj považujete pápeža Alexandra VI. (občianskym menom Rodrigo Borgia), ktorý mal štyri nemanželské deti, za nástupcu Krista na zemi? A nakoniec, naozaj veríte, že človek, ktorý počas celého svojho života nikomu vážne neublížil, iba neuveril v „spásonosné“ učenie akejsi pochybnej cirkvi, je horší než Jeffrey Dahmer, ktorý zavraždil 17 mužov, pred smrťou im vŕtal lebky, cez otvor do nich vstrekoval mravčiu kyselinu, súložil s takto dokaličenými obeťami a potom i s mŕtvolami, ich telá varil a žral, ale nakoniec vo väzení našiel cestu k „pokániu“ a prijal všetky „svätosti“?? Tešíte sa na stretnutie s Dahmerom v raji? Budete sa spolu s ním kochať pohľadom do tváre Pánovej? Toto všetko podporujete svojou autoritou? Aj toto je totiž obsahom viery, ktorá podľa vás nie je v rozpore s vedou!

A vy naozaj veríte, že ten kto dal Vesmíru zákony, ktoré sa len ťažkopádne pokúšajú formulovať vedci, bol až tak závislý na chvále tupého davu, že sa dal zaň ukrižovať? Naozaj si s plnou vážnosťou myslíte, že boh podstúpil agóniu na kríži len preto, aby všetci takzvaní veriaci mohli do sýtosti hrešiť, periodicky sa spovedať, pomodliť sa potom zopár zdravasov a otčenášov a tak sa zbavovať viny za všetky svoje hnusné skutky po celé desaťročia svojho bujarého života? Veď predstava o takom bohu odporuje – nie že vede – ale zdravému rozumu!

Mohol by som váš zásadný zástoj ignorovať a myslieť si o vás svoje (aj to nakoniec zväčša robím). Ale musím sa vyjadriť preto, lebo považujem vaše bezstarostné počínanie za nebezpečné. Odkiaľ beriete istotu, že podporou akejsi pochybnej „viery“ nepodporujete znovuzrodenie náboženskej neznášanlivosti, kresťanského fundamentalizmu, celkom podobného fundamentalizmu islamskému? Vy ste si ešte nevšimli náboženské vojny par excellence v Severnom Írsku, Juhoslávii, na Strednom Východe a všelikde inde? Prečo ste si takí istí, že upaľovanie ľudí pre názory sa už nevráti? Ani zrod nacizmu, či komunizmu nebol ohlasovaný fanfárami – za pár krátkych rokov sa v jednom nemeckom mozgu zrodila predstava vyhladzovacích táborov a v sovietskom zasa predstava gulagov! Že je tu podstatný rozdiel? Čerta starého! I nacizmus i komunizmus boli ideológie, a náboženstvá všetkých možných typov sú tiež len ideológiami. Čokoľvek, čo sa nezakladá na tvrdo dokázanej pravde a kladie si za cieľ ovplyvňovať správanie ľudí, je iba ideológiou. Podporou akéhokoľvek náboženstva sa dávate do služieb ideológie, čo vedcom neprináleží (ako to jasne a čestne vyjadril Albert Einstein, keď odmietol ponuku stať sa prvým izraelským prezidentom). Veď preto sa napríklad komunizmus a kresťanstvo tak neznášajú: veľmi dobre sa poznajú, poznajú svoje metódy – ide im len o to, kto z koho. Vy hádam chcete, aby sa z našej krajiny stala kolíska náboženskej neznášanlivosti? Alebo túžite nahradiť heslo „Proletári všetkých krajín, spojte sa“ výzvou k ekumenickému zjednoteniu všetkých kresťanov v nenávisti k „neveriacim psom“?

Čisto ľudsky vás trocha chápem: mnohí (nie všetci) z vás vďačia za svoju kariéru poklonkovaniu komunistickej ideológii. Kvôli kariére ste boli mnohí – na rozdiel odo mňa – horlivými členmi a funkcionármi komunistickej strany, slúžili ste vzorne ateistickému komunistickému režimu, podpisovali antichartu a robili ešte všeličo iné a nepekné. Chápem, že sa toho nánosu špiny chcete zbaviť. Ale kvôli tomu nemusíte horúčkovito utekať k inej ideológii. Takéto správanie chápem u ľudí „prostých“. Tí ideológiu nutne potrebujú – nemajú svoje vlastné názory, ale nechcú vyzerať ako hlupáci, preto ochotne opakujú po druhých slogany, ktoré sa dajú ľahko zapamätať. Ale že koryfeji vedy nedokážu prežiť bez ideológie, to sa vymyká môjmu chápaniu.

Chápem aj iné smutné zdroje vašej tzv. viery, ktoré vás trocha (ale skutočne len trocha) ospravedlňujú. Vy sa vlastne len neľudsky bojíte. Bojíte sa smrti a toho, čo by podľa vás mohlo po nej nasledovať: peklo, či v modernejšom jazyku, večné zatratenie. Ale na rozume sa z toho zasa pominúť nemusíte. Po smrti jednoducho nebudete jestvovať, presne tak ako ste nejestvovali pred narodením. Vy skutočne až tak hrozne túžite po akomsi pochybnom večnom živote o ktorom nemáte ani najhmlistejšiu predstavu, že kvôli nemu riskujete stratu rešpektu vo vedeckej komunite, ktorá je v celosvetovom priemere na hony vzdialená akejkoľvek bázni božej? Ja som si myslel, že vedcom stačí, ak prežijú vo svojich vedeckých dielach, ktoré zostanú navždy viditeľným pomníkom ich veľkého prínosu do ľudského poznania. Ja by som to považoval za celkom dostatočnú nesmrteľnosť. Som veľmi smutný z toho, že som sa vo vás, prorokoch vedy, tak sklamal.

Na záver by som sa však mal priznať, že i ja mám svoju vieru, svoje krédo: ľudstvo k spáse nepotrebuje ideológie – potrebuje pravdu, triezvy a kritický pohľad na skutočnosť. Vedci by mali v ľuďoch pestovať úctu k pravde, nie k starovekým legendám. Len pravda nám môže pomôcť. Pravda je pre mňa najvyššou hodnotou, pravda je to, v čo naozaj hlboko verím. A od tejto viery ma neodstraší ani najhroznejší „hnev boží“³.

³ Tým menej hnev takého slabého boha, ktorý pri brode Jabbok nedokázal poraziť Jákoba, iba ho udrel do bedrového kĺbu (1M 32, 23 – 33). Kto má oči na čítanie, nech číta.